Vraj sú tieto texty príliš depresívne. Že sú smutné a mal by som písať o čosi pozitívnejšie Besktejdže.
Napríklad o krajine krásnej za siedmimi horami, kde múdry vladyka vládne, obklopený skupinkou šikovných radcov. O krajine, kde sa voda sypala, piesok lial a tuhli iba úsmevy naivných poddaných. O takej krajine, kde rozhádaná banda hnusná zbojníkov nechápe tú námahu, s akou sa zbožňovaný prostým ľudom vladyka snaží roztrhať pre národ svoj.
Len čírou náhodou to je krajina krásna, kde čarodejnice múdre hlavy vrán a žabie nohy nemiešajú v kotloch, no do uška radšej múdremu vladykovi šepkajú. Napríklad že za také pomaľovanie cudzej veci vo veľkom rozsahu je sedem až desať. A že ak ten Malinovie hlúpy Janu Anču zhodí do sena, stačí mu päť až desať.
Taká je naša milovaná krajinka ako z pohľadnice, šíra šírňava a švárna švárňava, kde duní Dunaj a luna za lunou sa valí rovno z hradného kopca dolu úbočím. Aj spolu blbosťami s prekrútenými bláznov a hlupcov, ktorí vladyku múdreho nudia i hnevajú.
V takejto krajine kopcov a stráni, kde smelí šuhaji a rázne ženičky ujukajúce tance poskakujú, v takejto krajine prostoty dômyselnej šťastne a úžasne sa žije.
Len podpolatení židobolševickí imperislisti susedným cárom Kazimírom nasadení, zákerné plány ako túto rokmi ťažko vymodlenú idylu rozvrátiť spriadajú. Veď aj Draka – pôjdeš do basy, ty hajzeľ! – do hôr vyhnali, tri gaštanové kone splašili i prajú si, aby živý bič bolestivý znovu nad touto vyvolenou černozemou našich otcov zavládol.
Ale my sa zomkneme, radšej dušu dáme, z Tatier zlietneme jak tie orly a cár, čo azda aj padlých Slovänov bojí sa, kradmou rukou na našu božiu slobodu nesiahne a hlavu radšej pred krajinou zázračnou bez otrokov skloní.
Lebo toto je to Slovensko naše, prebraté, vyspaté, za siedmimi horami, kde múdry vladyka vládne.
ODPORÚČAME: Urobiť si výlet do bratislavského Francúzskeho inštitútu a pozrieť si tam graffiti výstavu L´Attaque de l’Art. Keď sme ju teda pre vás už pripravili.
