Originálny názov: United 93
Rok: 2006
Žáner: Thriller / Dráma / Historický
Krajina pôvodu: Veľká Británia / USA
Réžia: Paul Greengrass
Scenár: Paul Greengrass
Kamera: Barry Ackroyd
Hudba: John Powell
Hrajú: Cheyenne Jackson, Khalid Abdalla, Lewis Alsamari, Trish Gates, Omar Berdouni
Predpokladám, že neexistuje človek, ktorý by nevedel o udalosti, ktorá 11.septembra 2001 zasiahla Spojené štáty americké. Celým svetom sa prehnali informácie o tom, ako teroristi zničili pýchu Ameriky. Následne sa začal šíriť strach z ďalších útokov a zároveň bol nastolený celosvetový boj proti terorizmu. Obyvatelia USA boli zničení, ľudstvo ich ľutovalo.. No našli sa aj takí, čo sa odvážili postaviť sa na stranu tých najobávanejších. Presne tak, tých „teroristov“. No môžeme s istotou tvrdiť, že oni sú tí zlí? Podobne štylizovaných otázok padlo mnoho, no správnej odpovede niet. Amerika je predsa silná, ba najsilnejšia krajina a vzala si právo, určovať, kto za to všetko môže. No,čo ak sa mýli?
Tému 11. september sa pokúsilo sfilmovať mnoho známych i neznámych tvorcov. Spomeniem amerického režiséra Olivera Stonea, ktorý ponúkol drámu World Trade Center v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom. Priniesol však mierne sklamanie. Opäť sme sa dočkali „len“ pohľadu na zničenú Ameriku a jej obyvateľov. Svet stále túžil vidieť viac. A podarilo sa …
Film, Let číslo 93, originálnym názvom United 93 (nezamieňať si s Flight 93) sa stal možno tým pravdivým príbehom (či to tak bolo sa asi nikdy nedozvieme) toho, čo sa na palube lietadiel dialo. Režisérskej stoličky a taktovky sa chopil pre mňa pomerne neznámy režisér anglického pôvodu. Možno práve jeho pôvod robí film takým zaujímavým. Podaktorí totiž vieme, že keď sa američan chytí nápadu sfilmovať udalosť, ktorá zasiahla jeho rodnú zem, nemôže to dopadnúť inak, ako srdcervúcim nárekom o spasenie USA. No v tomto filme sa toho nedočkáte. A aby som nezabudla, ak čakáte, že nakoniec všetkých pasažierov lietadla zachráni Bruce Willis alebo Silvester Stalone, takisto zabudnite.
Keďže sa jedná o sfilmovanie udalosti, ktorá sa už udiala a neostalo po nej živého človeka, podkladov pre napísanie scenáru je málo. V tomto prípade režisér a zároveň scenárista v jednom vychádzali z nezreteľných a nejasných záznamov telefonátov, ktoré uskutočnili pasažieri a letušky v čase, keď sa teroristi zmocnili lietadiel. Z príbehu chŕli autentickosť. Sama som celú situáciu prežívala spoločne s filmovými postavami. Keď už sme pri nich, treba spomenúť, že do úloh boli obsadení neznámi herci ( určité postavy hrali sami seba) a myslím, že aj táto skutočnosť pridáva filmu jedinečnosť v spracovaní.
Celý útok by sa dal rozdeliť do troch skupín. Útok na známe dvojičky, Pentagon a práve let 93, ktorý mal skončiť v budove Bieleho domu. Tento plán však zlyhal a tak sa zrodil námet na sfilmovanie. Hneď v úvode filmu máme možnosť sledovať prípravy únoscov. Od modlitieb, po príchod na letisko, letiskovú kontrolu a samotný nástup do lietadla. Tvorcovia nám dávajú možnosť zhliadnuť aspoň z diaľky prácu kontrolórov na vežiach, ktorí sa postupne zoznamujú s celou situáciou. Únosy sú nahlásené postupne a tak im vážnosť situácie dôjde bohužiaľ až príliš neskoro. No je veľmi ľahké kritizovať, keď si nevieme predstaviť aká je to obrovská zodpovednosť rozhodovať v stresových situáciách o živote iných.
Posledná časť filmu nás uvedie do vnútra letu č. 93. Všetko spočiatku prebieha tak, ako má. Letušky sú príjemné, usmiate a s ochotou vysvetľujú bezpečnostné pokyny, nosia jedlo a pitie. Piloti v kokpite lietadla preberajú všemožné záležitosti. Skrátka schyľuje sa k úplne normálnemu letu. To však pasažieri netušili, že už nikdy neuvidia svojich blízkych. Únoscovia dlho váhajú, no napokon sa odvážia a zmocnia sa lietadla. Brutálnym spôsobom odstránia oboch pilotov a zrania jedného cestujúceho. Tu už dej naberá na obrátkach a krv v žilách tuhne aj mne ( a to som si v kľude sedela v príjemnom sedadle kina).
Je obdivuhodné sledovať, ako si pár cestujúcich zachováva chladnú hlavu a spoločne vymýšľajú stratégiu ako únoscov odstrániť. Do poslednej chvíle som im držala palce, aj keď som vedela, ako sa to celé skončí, nechala som sa strhnúť do toho pekla spolu s nimi. Jediná miniatúrna „výtka“ ktorá by sa dala na tejto záverečnej pasáži nájsť je srdcervúce lúčenie sa pasažierov so svojimi rodinami a blízkymi. Ale zámerne je to v úvodzovkách. Veď kto by nechcel naposledy počuť tých najbližších, keby tušil, že jeho hodiny sú zrátané?! No tááák neklamte, ja viem, že všetci…
Ak máte aspoň miniatúrny záujem pozrieť si druhú stranu príbehu teroristických útokov na Ameriku, vrelo Vám tento film odporúčam. Uvidíte v ňom príbeh, ktorý nenadržiava ani jednej zo strán. Zachováva si nestranný uhoľ pohľadu na udalosti, ktoré sa stali (alebo sa mohli stať) a to si na tomto filme vážim. Budete mať pocit, ako by ste to peklo prežili spolu s tými, čo sa ocitli na palube letu číslo 93…
PS: Neskôr sa mi do rúk dostal dokument s názvom Loose chance 2nd edition, ktorý opisuje rovnakú tému v „reálnom“ svetle a priamo vyvracia všetky doposiaľ odprezentované „fakty“. Vrelo odporúčam.
