Pri siedmom radovom albume už hádam môžeme o kapele povedať, že má svoje roky batoľaťa dávno za sebou. Ba už prekonala aj nejakú tu pubertu. Je síce otázne, či producentov Jake Wherryho a Ollie Teeba možno označiť za kapelu, no keď sa povie The Herbaliser, všetci fanúšikovia kvalitného, podotýkam kvalitného s veľkým K, hip-hopu okamžite zbystria.
Ich novučičký album Take London, ktorému predchádzal singel Generals, ani náhodou túto tradíciu nenarúša. Dominantným prvkom ich posledného dielka je výrazná melodickosť a atmosféra živej kapely, ktorú skoro v každej skladbe podtrhuje použitie dychových alebo slákových nástrojov. Nikdy sa ale nestane, že by sa jednotlivé skladby zlievali do seba, sú dostatočne, miestami sa mi zdá až príliš, odlišné. Miestami to triešti album na nesúrodý celok. Je to ale naozaj jediné negatívum, ktoré tomuto bez debaty vynikajúcemu nosiču možno vytknúť.
No a práve som prezradil výsledok. V klasicky napísanej recenzii by mal byť verdikt podľa všetkých pravidiel slušnosti až na konci, lenže… CD Take London nie je ani náhodou štandardným albumom, na to je príliš dobré – takže, prečo by som to nemohol napísať hneď na úvod?
Pre fajnšmekrov je pripravená poriadna dávka skutočne kvalitných skladieb, ktoré sa niekedy prikláňajú ku klasickému UK urban rapu, inokedy k akustickému, pre Herbaliser tak typickému, hip-hopu, navyše, niekedy sa táto nahrávka výrazne obtrie o nu-jazz, či funk. V každom prípade, šestnásť skladieb, ktoré Take London ponúka, vás tak rýchlo neznudí – jedna je lepšia ako druhá. Z väčšiny dýcha duch šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, teda čas, keď boli skladby postavené na melódii a hudobnom nápade a nerobili sa v súčasnosti tak populárnym spôsobom, že producent poskladá dokopy bez akejkoľvek myšlienky rôzne zvuky, ktoré vytvárajú akurát tak chaos, no nie zmysluplný celok (česť výnimkám).
Na jednotlivých trackoch Herbaliseru hosťuje súčasná britská i svetová rapová špička. Podotýkam, špička kvalitou, nie rotáciou na hitparádach v MTV. Či už je to juhoafrická dáma s nezameniteľným hlasom Jean Grae, ktorá sa predstaví vo viacerých skladbách, alebo najznámejší a pravdepodobne i najkvalitnejší britský raper, Roots Manuva v skladbe Lord Lord. Jednotlivé rapom „zaťažené“ skladby sú poprekladané krásnymi inštrumentálkami, ktoré občas pripomínajú pozadie k filmu. Stáva sa, že v sebe nesú neobvyklý nápad a dej. Čo možno považovať iba za pozitívum. V každom prípade nie sú skitmi, ktoré by album zbytočne nafukoval. Skôr naopak – mám pocit, že sú ešte lepšie, než „odrapovené“ kúsky. Za zmienku nepochybne stojí posledná skladba Serge, ktorá je éterickou poctou Serge Gainsbourgovi (francúzsky bohém, spevák, filmár, spisovateľ a len boh vie, čo ešte, ktorý zomrel v roku 1991. Mimochodom, je autorom piesne Je t’aime, ktorú možno poznáte v podaní jednej celkom talentovanej mladej speváckej hviezdičky). Gradácia, akú v nej Herbaliser predviedli, sa často nepočuje. Ak vo vás táto skladba nevyvolá pocity (v mojom prípade pozitívne), potom už neviem.
Na Take London počuť, že Jake Wherry vyrastal na klasike a jazze a naopak, Ollie Teeba, DJ už od pänástich rokov, vždy kráčal striktnou hip-hopovou cestou. Výsledná fúzia jazzu, funku a hip-hopu, tak typická pre The Herbaliser, je unikátna. Ak ste stúpencom najkvalitnejšieho UK hip-hopu a nebojíte sa neobvyklých postupov, môžem album Take London iba odporučiť. Jedinou a trochu na hlavu postavenou výhradou je už spomínaný pocit, že všetky skladby dokopy občas netvoria tak úplne kompaktný celok. Ale to je iba kvapka v mori vzhľadom na obrovskú porciu výbornej muziky, ktorú na tomto albume nájdete.
Tracklist k albumu The Herbaliser – Take London (Ninja Tune – 2005)
1. Take London (intro)
2. Nah‘ Mean, Nah’m’ Sayin‘ (feat. Jean Grae)
3. Song For Mary
4. Generals (feat. Trap Clappa, Cheech Marina, Daddy Mills, AK, McGuyver, Jean Grae)
5. Gadget Funk
6. Failure’s No Option (feat. Cappo)
7. Lord Lord (feat. Roots Manuva)
8. The Man Who Knows (interlude)
9. Kittynapper
10. Geddim‘
11. If You Close Your Eyes (feat. Jean Grae)
12. Sonofanuthamutha
13. Twice Around (feat. Jean Grae)
14. I Know A Bloke (interlude)
15. 8 Men Strong
16. Serge (feat. Katerine)
