Tohtoročné leto sa nieslo nečakane v znamení letných festivalov. Zaspaté Slovensko konečne trochu ožilo a ľudia si uvedomili, že ak budú sedieť doma, zažijú akurát tak koncentrovanú nudu. Zlatým klincom celých prázdnin bol iste festival Hodokvas, ktorý sa odohrával počas troch dní 18. – 20. augusta na lúke za Pezinkom. Hodokvas môžeme považovať za druhý najväčší domáci festival a na rozdiel od Pohody má trochu rodinnejšiu atmosféru. Na druhej strane, trpí niekoľkými detskými chorobami, ako nedostatočná pripravenosť na neporiadok a odpadky, ktoré dokážu niektorí návštevníci takýchto akcií vyprodukovať. Pozvané hviezdy boli ale zaujímavé, sľubovali výborný zážitok a navyše, organizátori sa rozhodli venovať celú jednu scénu hip-hopu, aj keď jej umiestnenie bolo fakt nešťastné a zvukovo ju prebíjalo vedľajšie pódium.
Piatok – K vystúpeniam sa dostávam o čosi neskôr, keďže bolo treba vybaviť ešte nejaké organizačné záležitosti. Všetko ale vypálilo ako malo a vy sa môžete tešiť na jeden exkluzívny materiál. Nechajte sa ale prekvapiť. Na hip-hopovom pódiu, o ktoré sa opäť postarala legendárna postava exTrosiek Midi, už poskakovali chalaniská z Hálovej, konkrétne petržalská „há jedna šestka“. H16 som naživo ešte nevidel, takže som bol zvedavý. Vystúpenie príjemné, aj keď je pravda, že chalani sú na scéne ešte relatívne krátko a nemajú toho toľko za sebou. Šou bola, ale že by nejako výnimočná – to nie. Pre mňa osobne je ale H16 skôr štúdiová zostava a ich skladby mám neuveriteľne rád. Takže zatiaľ spokojnosť.
Nabiehajú pamätníci z PSH, Orion, Wladimir a za gramofónmi talentovaný dídžej Trafik. „Bjúkenenovci“ na nás vyskúšali aj staršie skladby z albumu Repertoár a Wladimir si hodil výbornú vec Du dolú, škoda, že bez Katky Winterovej (tá je tuším na materskej). Neostávam ale do konca, pretože na hlavnom pódiu je už všetko pripravené na…
The Herbaliser live band. Ollie Teeba priviezol ďalších deväť ľudí a tí predviedli takú šou, akú som doposiaľ na Slovensku v rámci „hip-hopu“ (úvodzovky sú na mieste) nevidel. Vrátane výborných vystúpení One Self a Rootsa Manuvu. Namiesto ale klasického hip-hopu malo ich vystúpenie bližšie skôr k funku alebo jazzu. Muzikanti si svoj koncert očividne užívali, perkusionista vyklepkával rytmus ako z nejakej inej planéty a trubkár z dychovej sekcie nečakane zastúpil úlohu frontmana skupiny. Chalani odohrali skladby z ich najnovšieho (a podotýkam, že absolútne výborného) CD Take London a tie zneli naživo ešte lepšie, než doma na kvalitnej aparatúre. Celkovo na hlavnom pódiu zabezpečili organizátori na Slovensko nečakane dobrý zvuk, takže nebolo nič, čo by divákom mohlo zabrániť vo výnimočnom zážitku. A že tých sa pod pódium zišlo neúrekom. Samozrejme, Herbaliser musel pridávať, pretože nadšené ovácie nedovolili, aby sa len tak zbalili a odišli. Keby sa nemusel tak striktne dodržiavať časový harmonogram (ako býva na festivaloch zvykom), kto vie, možno by nám predviedli ešte viac.
Ako päsť na oko ale potom pôsobilo vystúpenie domácich hip-hopových lídrov z Piešťan, kapely Kontrafakt. Tí síce predviedli výborné a profesionálne zvládnuté vystúpenie, Rytmus ukázal, že beatbox mu stále ide, no živá kapela je živá kapela. A Herbaliser kopú úplne inú ligu. Na druhej strane, ľudia sa znova výborne bavili, ruky vysoko zdvihnuté nad hlavami dávali jednoznačne najavo, kto momentálne na scéne dominuje. Aj keď je pravda, že Kontafakt môžu kričať aj to, že všetci ľudia v publiku sú idioti – hip-hopové decká im to proste zožerú.
Sobota – Príchod už je podstatne skôr, snažím sa vidieť z hip-hopovej scény v rámci možností maximum. O piatej začínajú hrať Moja reč z Handlovej a rysuje sa veľké prekvapenie. Osobne mám týchto chalanov veľmi rád, no to nič nemení na skutočnosti, že ich vystúpenie patrí k tomu najlepšiemu, čo bolo v sobotu možno vidieť. Zamrzí jedine fakt, že hrali dosť skoro. Určite by si zaslúžili prestížnejší čas, aj keď line up bol v sobotu naozaj nabitý.
Naopak, Rendezska-sk sú sklamaním. Ničím neohúrili, pôsobili vcelku upäto a ani tie ich skladby neboli žiaden zázrak (a teraz nenarážam na problémy so zvukom). Nechcem byť osobný ani príliš tvrdý, no čas strávený počas ich vystúpenia bol vcelku zbytočne zabitý. Odchádzam preto na Karpatské Chrbáty, čo sú taká recesistická rock-trash-ľudová kapela z Vrbového. Tí boli aspoň vtipní.
Vraciam sa na vystúpenie podtatranského kamzíka Zverinu, ktorý znovu predviedol svoj „hárdkór chápeš?“ štýl. Zverinov nadhľad ma vcelku baví, jeho texty sú vtipné a chalan už vie, ako pracovať s publikom. „Keď poviem hárdkor, zakričíte bordééél, keď poviem bordel zakričíte hárdkóóór!“ Takto nejako to vyzeralo. Jazzy tohto excentrického blázna (v tom dobrom) výborne dopĺňal, takže znova jedna z tých lepších šou, aké hip-hopová scéna ľuďom počas dvoch dní predviedla.
Po ňom na scénu vybiehajú bratislavskí AMO, Viktor roztáča gramofón, Moe a Opak berú do rúk majky a začína dancehallové šialenstvo, ktoré majú radi aj ľudia, pre ktorých je slovo hip-hop urážkou. Moemu síce nebolo občas rozumieť, plus ešte výpadok hlasiviek (škoda), no pecky ako Rap 2005 pozná aj tak každý naspamäť, či nie?
Odchádzam na vystúpenie českých funkových velikánov okolo klávesistu Romana Holého, na Monkey Business, takže Čistého nestíham. Keďže ale rapperov asi Monkeys veľmi nezaujímajú, ich program odbijem slovami – najlepšie vystúpenie sobotného programu. Plus trocha bulváru, Matěj Ruppert sa okrem iných úletov vyšplhal do celkom slušnej výšky po konštrukcii, ktorá podopierala svetlá.
Vraciam sa na SuperCrooo, zvedavý, či ma budú nudiť podobne, ako na Viktorovom krste v Babylone. O to viac som prekvapený, že sa mi ich „performácia“ páčila. Možno to je aj tým, že zahrali mnoho skladieb z ich nového albumu Dixxx, ktorý je poväčšine výborný. A taktiež skladbu Benchpress, ktorá síce veľa s hip-hopom spoločného nemá, no o to je zaujímavejšia. Supers znova predviedli svoj „kopyrájtový spektakulár“ – jednoducho sa bavili na pódiu a tým svojim zvláštnym spôsobom zabávali aj ostatných. Dúfam, že sa im podarilo predať pár CD, keďže s tým toľko otravovali. Toto bolo pre mňa asi najpozitívnejšie prekvapenie soboty, pretože úprimne, veľa som od Jamesa a Huga nečakal.
Vystúpenie Veca sa znovu kryje s vystúpením najväčšej hviezdy celého festivalu, funkových legiend z Británie – The Brand New Heavies. Počul som ale, že Vecko to naozaj roztočil, takže verím. Vec vie, ako urobiť šou – to predviedol už mnohokrát.
Brand New Heavies? Ťažkí profesionáli, ktorí skutočne čosi dokázali. Počas koncertu klapalo všetko, od kostýmov až po spevácke výkony. Možno to bolo trochu umelé a až príliš nacvičené – minimálne spočiatku. Keď ale prinútili ochranku, aby pustila ľudí do priestoru vyhradeného pre fotografov a novinárov, začala naozajstná párty. A publikum to i náležite ocenilo. Znova podobný problém ako s Herbaliserom – ľudia ich nechceli pustiť z pódia.
Za zmienku ešte stoja dva stany, drum’n’bassový, kde sa okrem iného predstavili aj český Juanita Juarez a britský Calyx z kultového vydavateľstva Moving Shadow. Tým druhým bol reggae stan, kde sa nonstop tancovalo od štvrtka večera až do nedeľného rána. A že druhá doba to dokáže roztočiť aj po smrti Boba Marleyho hádam ani netreba zdôrazňovať.
Záver? Ako zhrnutie treba povedať, že Hodokvas sa tento rok fakt podaril. Jasné, našli sa aj chybičky ako napriek snahe upratovacích čiat všade rozhádzané odpadky (ľudia sú fakt prasatá), rozmočená pôda (za to organizátori nemôžu), prípadne nedostatok spŕch a hygienických zariadení. No a samozrejme nekresťanské ceny v stánkoch – ale na tie si už asi musíme zvyknúť. Festival Hodokvas bol ale výborný. A na rozdiel napríklad od Pohody sa dali stihnúť skoro všetky zaujímavé veci, pretože sa v programe neprekrývali…
Fotky: Filach, Math, Text: Smoet
