Nech už sme mali tie zdravotné ťažkosti z čohokoľvek, prežili sme.
Toto bola moja štrnásta Pohoda. Štrnásť ročníkov za sebou, hovoril som hrdo a mnohým počas víkendu na letisku. Každý rok si užívam na inom poste a z iného uhla. Spojenie „pracovno-zábavný“ charakter je však takmer podmienkou. Je príjemné sledovať, ako najväčší festival (už nie iba) lokálnej kotliny rastie a dospieva. Dokonca nás prerástol. Či už patríte k tým, ktorí sú alergickí na slovo pohoda – a na rozdiel od 30.000 iných vaše kroky nesmerujú do Trenčína, alebo do TEJ druhej skupiny je v podstate úplne jedno. Ako napísal kolega Smoet už pred rokmi: „je dobré, že ju máme.“
Naše „press oddelenie“ zastupoval tento rok opäť akreditovaný fotograf a reportér Peter Sit. My „ostatní“ sme si užívali naplno prácu v Pohoda Shope. Vyprážaný syr tak potešil nejedného návštevníka. Line up nebudem extra obkecávať. Každý si nakoniec našiel svoje a je to tak každý rok. Či už z plagátu svieti väčšie, alebo menšie meno jediného interpreta. Vo finále mi jeden povedal o svojom zážitku z Public Enemy to a druhý ono.
Z pohľadu meteorológa iba sucho skonštatujem, že nás tento ročník prevetralo počasie aj dážď. Bohužiaľ, kvôli silnej búrke musel prerušiť svoj koncert Aloe Blacc (pozrite si report z Viedne), ktorý ešte z bekstejdžu kričal posledný a symbolický refrén I need a Dollar.
Ak sa vám chce čítať ďalej, pozrite si aj naše reporty z festivalu Bažant Pohoda 2011, 2010, alebo si môžete prečítať bekstejdž o tom, že Pohoda je lepší svet.
Tešíme sa na rok 2013, alebo už tú zimnú … ?
