Rozprávať niekomu niečo o kapele Kontrafakt je, myslím si, úplne zbytočné. Môžete si o nich myslieť, čo len chcete, môžete ich milovať, môžete ich nenávidieť. Môžete ich ignorovať. Uctievať ich ako svojich bohov, alebo sa na nich pozerať zhora. Ale nemôžete obísť fakt, že bez nich by slovenská hip-hopová scéna bola niekde najmenej o tri, štyri roky späť. Nie v tom zmysle, že by tu nebola aj iná kvalitná produkcia, no či sa vám to už páči, alebo nie, práve Kontrafakt boli tí, kotí otvorili hip-hopu dvere k širšiemu počtu poslucháčov, prerazili cestu do médií iného, než len prísne “undergrounodového” (čo si tu budeme navrávať) formátu, a môžete sa aj postaviť na hlavu, no nikdy im už nikto nevezme to, že vďaka klipu Dáva mi nielen “zotreli” akože muziku v jednej (nemenovanej) hitparáde, ale tým aj vyšlapali chodník pre ostatné počiny našej hip-hopovej scény. Názor, či na Slovensku patrí hip-hop do strednoprúdových médií si urobte každý sám, môj je, že áno. Veď keď chcete mať poriadne podmienky na kvalitu, nemôžete si donekonečna svoje veci “zbúchavať” doma na kolene (teda môžete, ale…).
Čiže, konečne tu máme dlho ohlasovaný a s napätím očakávaný album E.R.A.. Čo k nemu povedať?
Kontrafakt si idú svoj štýl, technicky na top úrovni a museli by ste byť asi hluchí, aby ste nespoznali, že toto je kvalita. S veľkým K. Chceš “hárdkor” rap? Tak toto sú Kontrafakt. Vysoká kadencia, svojský štýl, nezameniteľný flow a poznávacia značka, ktorá sa v dave nestratí. Svoje vibrácie preniesť na publikum, ruky hore, táto hudba sa nemyslí, ta sa cíti, prežíva, tancuje. Kontrafakt sa jednoducho “šróbuje” priamo do srdca.
Z albumu priam dýcha rozmanitosť skillz, ktoré Kontrafakt jednoducho majú. Rytmusov beatbox si vychutnáte v Pravá strana mince…, “pohoda” beaty zase v ostatných trackoch. Ak máte akútnu potrebu rozmýšľať, sú tu skladby ako Pravda bolí, kde za majkom hosťujú Pražsko-ruskí bratia z P-13, alebo Príliš veľa vecí, s vynikajúcim “historickým” samplom klavíra (či ako sa vtedy v renesancii ten nástroj volal?).
Sú tu aj klasické (no skôr neklasicky korektné) párty tracky, napríklad z Wicha známy Podjeb ju, Moji ľudia (ako to bolo? “Ruky bratom podávať?”), Era, bez komentára, každý pozná, každý vie. Naopak f**k off všetkým kritikom, pseudokritikom i všetkým ostatným, zrkadlo závisti, zase nastavujú chalani v tracku Najstaršia vlastnosť. Tentokrát s pomocou poľských súputnikov WWO. Kompletná “prelínačka”, hosťovačka a ďalší potenciálny hit je skladba Keď mám slovo, v ktorom si môžete vypočuť kruté Danove frázovanie, Oriona, brata spoza hraníc, alebo typicky Vecov sarkazmus. Niet o čom, kvalita sa spozná sama. Svoj život si trochu “zreflektujú” v poslednej skladbe Neľutujem. Pekné… Ešte posledný skit (ak sa to dá takto vôbec nazvať) a koniec. Ako sa vraví, všetko dobré sa raz končí. Prechádzka albumom ERA možno bola všeličo, no v každom prípade nie stratený čas. A či sa vám to páči alebo nie, tento album je kvalita. Takže, ak ešte nemáte, kúpiť, ak máte, počúvať a s heslom “carpe diem!” tento album rešpektovať.
Tracklist k albumu E.R.A. (Sony – 2004)
1. Intro
2. Mulano Stylos
3. E.R.A.
4. Piču o mne víš!
5. Prvá strana mince…
6. Pravda bolí feat. P-13
7. Skit podjeb ju
8. Podjeb ju feat. David Čokoláda
9. Moji ludia
10. Druhá strana mince
11. Život je krátky
12. Skit závistlivé kurvy
13. Najstaršia vlastnosť feat. WWO
14. Príliš vela vecí
15. Keď mám slovo feat. Orion, Vec, Čistychov
16. Nelutujem
17. Toto je len začátek
