Od vydania druhého albumu formácie Jednotka Slovenskej Starostlivosti prešlo dlhých sedem rokov. Rozhodli sme sa pripomenúť si tento niekdajší skvost rapovej hry. Dôvod je o to prozaickejší, že sme objavili „starý“ text (zo starého webu) od člena J.S.S., v ktorom opisuje kompletný vznik albumu. Je to síce dlhé čítanie, ale bola by škoda ho nezachovať. Nech sa páči slovo má AD, príjemné čítanie…
1. Intro – je chronologicky zoradený vývoj skupiny od roku 1996 až po môj príchod do J.S.S. Zahŕňa zvukové materiály a nahrávky, ktoré sa našli a uchovali v domácnostiach pionierov PD rapovej scény na audio a videokazetách. Dalo mi to dosť námahy, kým som to stiahol (na Tribovom decku) a poskladal dokopy tak, aby to dávalo zmysel a aby to bolo zrkadlom obdobia v ktorom tvorili prvy album. Po zaranžovaní všetkého materiálu som oslovil DJ Tella, aby to produkčne dotvoril a obohatil o skreče. Tak nejak vznikol úvod albumu a tý, čo pozorne počuvajú v ňom môžu zachytiť napr. 3verzie skladby „Priamo v strede“ 1,- z vystúpenia, 2,- z videoklipu a 3,- z „Kompromisu“, Dana Junasa a jeho trápne poznámky v relácii Triangel, hlášky z vystúpení, ktoré boli vtedy úzko späté s B-boys crew „Breakfans“, či vystúpenie pred 1000ckou ludí na Open Season 2001. Málokto vie že výkrik „TICHO“ zvrieskne producent D. Mikletič pred Priorom na námestí v PD pri natáčaní videoklipu k skladbe „Nevadí“.. Snažil sa nastoliť disciplínu na placi pri natáčaní scény. „Všetko dobré“ zaželá J. Hospodárová krsná mama „Kompromisu“ ktorý Džuva bozkáva keď ho má poprvý krát v rukách. Intro ukončuje moja fráza a môj príchod, ktorý znamená začiatok tvorby pre album „Rap čo má reč“ a uzavretie kapitoly „Kompromis“.
2. Brušné kontrakcie – je hudobne najstaršia skladba z albumu. Vznikla v auguste 2001, ako výsledok mojej prvej spolupráce s Džuvom a Lyrikom-H. Je to skladba, ktorou sa chalani vrátili späť k rýmovaniu po viac ako 3rokoch. Inštrumentálne bola hotová zhruba za 1týždeň a bol to zároveň zlom pre Džuvu, ktorý ešte stále nevedel, že či má zmysel robiť druhý album. Napokon sme ho presvedčili a prvý track a jeho domáca verzia sa mohol začať nahrávať. Pamätáte si ešte na dialóg po tracku „Dúfam“ z albumu „Spoza beatov“. To je presne dialóg o nahrávaní prvej demo verzie „Brušných kontrakcií“ doma na poschodí u Triba (H.R.). Edo alias Džuva a jeho rozcvičenie hlasiviek je pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Jeho toast „určite pravdepodobne budete vedieť čo stým“ je na demo verzii z roku 2001 o triedu lepší ako na finálnej albumovej verzii – aj keď prižmúrim obidve oči. (demo skladbu si môžte stiahnuť v sekcii MP3 a posúdiť sami či sa mi to iba zdá alebo či mám pravdu) Ďalšiou zaújimavosťou bolo to, že Lyrik-H si v BA nenašiel dostatok času na napísanie svojej strofy a napísal ju až cestou do PD (vo vlaku za 3hodiny) a pritom ju mal v krvi a narapoval ju asi na druhý krát. No a nakoniec toho všetkého som prvý krát oslovil majstra D. Krajčoviča, či by sme tomu nemohli dať nenapodobitelnú basu. Hold tá ktorú zahral nádherne duní a dohodli sme sa, že napokon obsahuje väčšinu vecí na albume. Po nahratí albumovej verzie v štúdiu sme ako posledné obohatenie skladby zvolili DJa, ktorý by dal tomu konečnú podobu. Keďže v tom čase som mal rozbehnutú spoluprácu s Prešovským esom Jazzym (v tom čase skrečoval môj nový singel „Mám vela vecí“) tak som navrhol práve jeho. Chalani ho osobne poznali a jednoznačne sme sa zhodli a bolo teda na Jazzovi či to zobere. To čo nakoniec predviedol je ukážka rôznych techník a prístupu k skrečom a právom sa radí medzi špičku SK DJingu.
3. Tak ti píšem – ak si zoberiete do rúk obal nového J.S.S., konkrétne jeho kartónovú časť dočítate sa tam, že album vznikal súbežne na troch miestach. Táto vec je toho príkladom a obsahuje otvorený dialóg formou rýmovaného listu medzi Lyrikom-H (ktorý píše ako vníma hodnotu žitia v BA) a Džuvom, ktorý mu odpovedá čo denno denne vníma v PD. O koprodukciu pri tvorbe hudby aj samotnej štruktúry refrénu sa postaral Džuva a pre mňa to znamenalo niečo úplne iné, na čo som bol zvyknutý pred tým. Jedného dňa u mňa zazvonil a povedal „brácho mám to poďme za komp lebo mi to vypadne“. Spustil beatbox a chcel aby som ho previedol do beatovej podoby na PC. Netrvalo dlho a kopák s rytmičákom dopĺňaný osobitou hajtkou navzájom perfektne ladili. Potom my vysvetlil aký bude refrén a že podmaz nechá na mne ale – musí byť taktiež dokonale zladený. Dlho som nevedel čo by tam pasovalo, až raz keď moja mama pustila doma v izbe L. Filipovú ešte v ten deň som to mal hotové. Po tejto zhode náhod som naistotu vyťukal číslo na Duška a vysvetlil som mu že chcem len dva najhlbšie tóny z jeho basy – aby sa to nebilo s podkladom a hudobne to bolo pripravené. V štúdiu bolo celkom rušno – chalani rapovali 40ciatky strofy a ani jeden z nich nechcel nič nastrihávať, aby to malo textovú hodnotu. Po vyčerpávajúcej artikulačnej práci chalanov za majkami prišiel rad na mňa a na Maťku – refrén skladby. Džuva odomňa chcel aby som to naspieval napriek tomu, že som nikdy spevavú časť nemal (okrem skladby Dúfam). Zo začiatku som nevedel, že či to bude OK- najmä Lyrik je vždy veľmi kritický, ale keď sa to zdvojilo s Maťkou tak prikívol že je to dobré a že to sedí. Hm…. myslím, že to bola práve táto skladba ktorá nám dala v štúdiu všetkým poriadne zabrať.
4. Mať alebo byť – textovo azda najmetaforickejšia vec, ktorá vznikla v zime 2002. Je atakom doby a manifestom Džuvu a Lyrika, ktorý sa snažia byť súčasťou bitia bez bitia na zemi. Ten kto chápe predchádzajúcu vetu má šancu pochopiť lyriku, ktorá je práve v tejto skladbe nekompromisná. Pamätám sa na Lyrikove slová keď som sa ho pýtal „Počuj brácho mňa ten Kompromis baví ale niektorým lyrickým pasážam tam vôbec nechápem“ (mal som 18násť) a on mi povedal „Vieš ono je to tak trochu aj zámer niekedy chcem urobiť text v ktorom poslucháčovy ukážem vchod a poviem charakter cesty, ale akou cestou a ktorý východ si vyberie to je na ňom. Tým dosiahnem to že aj keď si to vypočuje naraz 10 ľudí ani jeden z nich stoho nebude cítiť to isté“. U mnohých predbehnutie doby u iných nepochopený zámer tak by som to asi dnes zhrnul. Dnes mám 22 a „Kompromis“ z 90% pochopený a tých zvyšných 10% to je moja cesta s vlastným východom. Keďže Džuva je lyrickým bratom Lyrika-H – platí to aj o ňom a jeho niektorých strofách či už tohto alebo predchádzajúceho albumu. Ja som mal za úlohu spraviť inštrument a dlho som rozmýšlal aký. Nakoniec ma napadla klasika, pretože navodzuje skludnenie a relaxáciu. Pri tomto tracku je to obvzlášť dôležité a myslím že sa nám to nakoniec predsa len podarilo. Akustická basa od Duška dala skladbe dunivý charakter ale chcelo to ešte jeden experiment. Pri jednom vystúpení v Trnave na Burneri som spoznal DJa menom Spinhandz, ktorý sa špecializoval na beat juggling (vracačky). Napadlo ma že vo vyhrávke na konci skladby by som nechal pustenú iba hajtku a DJ by dal na ňu juggling. Zavolal som Spinovi že či je to technicky možné a on to zobral – že to skúsi. Výsledok si môže každý vypočuť, no za celé J.S.S. môžem iba poďakovať a dodať že tá vyhrávka je neobohratelná.
5. Rap čo má reč – je titulná skladba po ktorej je pomenovaný album. Inštrumentálka ktorú tvorí 28prevažne midi stôp bola ušitá presne na mieru pre Lyrika-H. Pamätám sa že vznikla cez vianoce 2001 keď som odovzdával semestrálky. Lyrik vtedy prišiel ku mne domov a povedal mi že má predstavu ako by mohla tá pieseň inštrumentálne vypadať. Zarapoval mi text a začali sme robiť základ. Skončili sme asi po 5hodinách ale okrem rytmu bicích a základného spodku s basou sme nemali nič. Podklad som robil 1mesiac v kuse a keď som s neho dostal na konci Decembra teplotu 39oC tak som volal Lyrikovi že to vzdávam a nechám ho tak (už som nevedel čo je dobré a čo nie – bežná zvuková šablóna do ktorej som sa pár krát dostal, ale chalani mi pomohli DíK). Po mesiaci som sa k nemu vrátil a po pár zmenách vznikol inštrument ktorý je na albume a s ktorým bol každý z nás spokojný. Pri samotnom nahrávaní tejto veci v štúdiu som nevedel či mám plakať alebo prasknúť od smiechu (sčekuj Outro albumu/. Ak tento článok náhodou čítajú zvukový fajnšmekri tak nech si na dobrých slúchadlách vypočujú prvý refrén. Je zdvojený parametrickým pitch-shiftom a naefektovaný tak že tam to zdvojenie je ale zaroveň nevieš ako a kde… Zaujmavé je aj to že Džuvov raping balancuje na hranici medzi rapom a kázaním. Tento štýl zvolil aj vo veci „Tak ti píšem“. Vec končí odkazom ktorým sa Džuva pýta že ako vypadá nahrávanie (v prvý deň tam s nami nebol a bol z toho zjavne nervózny).
6. Slávnostná nálada vládne – je vec určená SK undergroundu. Jej beat znie najviac newschoolovo a aj texty a skreče boli ladené v tomto smere. Táto vec vznikla velmi spontálne. Ja som spravil hudbu chalani texty a rozhodli sa pre hosťa so Severu – Dela zo Severnej Strany. Predviedol štýl a dynamiku ktorá nepotrebuje komentár a spolu s CZ Fiveom ukazali čo v nich je. Fivea som ukecal ja a napriek tomu že to prerábal (použil zvuk ktorý mal DJ Vec vo svojom sete v 13tke) a pripravoval sa na ITF spravil to bezchybne. 3 refrény + vyhrávka sú jasným dôkazom že to je top CZ DJ.
7. Skit – začína Lyrikovim vystúpením na 1. breakdancovom festivale Žilina 1996 a práve tam vznikla tá fráza „Všetci, všetci kričia b-boys“ ktorú pozná snáď každý SK b-boy. Nasleduje b-boys demo verzia z roku 1996 a verzia z roku 1997 ktorá vyšla na albume „Kompromis“. Skit zachytáva vývoj skladby a plynulo prechádza do B-Boys verzie II.
8. B-BoysII – podklad veci tvorý jazzový sampel fanfárov zo švédskeho jazzu. Nápad stvorit druhú verziu pre b-boyov mal Lyrik-H a z rôznych zvukov ktoré som stiahol s INRO archívu sme sa zhodli práve na tejto slučke. Spočiatku to bolo iba na chalanoch ale Džuva prišiel s tým, že nech tam zarapujem aj ja aby sa to trochu spestrilo. Napísal som si text, zmenil paterny a podklad na moju pasáž (milujem „stringsi“) a zavolal Duška nech dá tomu basu čo má grady. Tento track obsahuje najviac naefektovaných stôp aky som kedy zmiešal dokopy (52stôp) a na 512MB Ram a Athlone2000XP mi len tak tak vyšiel. Ku koncu mi sekal a musel som mutovať stopy, aby som to vôbec dokončil. V refréne sa nachádzajú bboyi a baby zo Zvolena, ktorý sa natlačený v štúdiu pokúšali robiť to čo sme od nich chceli. Touto cestou by som sa im chcel poďakovať. No a nakoniec DJ Hlavolam a jeho set – track bol hotový.
9. Na mojej frekvencii (A.D. Remix) – už z názvu je jasné… prehovoril som chalanov. Bol to jeden z mojich najobľúbenejších trackou „Kompromisu“ a chcel som spravit party remix v duchu staršej školy. Nahrané to bolo v Ivánke pri Nitre a aj zvuk tohto tracku je zámerne surovejší. Na konci sa nachádza aj moja doplnková strofa. Zaujímavosťou tohto tracku je rytmičák ktorý je podfarbený úderom kladiva na nákovu (prečo byť obmedzený len na univerzálne zvuky aj rytmičák v intre obsahuje vyfiltrovaný dozvuk výstrelu zbrane). Po zmástrovaní podkladu som to dal do rúk Hoodymu a jeho ihlám a vznikol z toho tento track.
10. Sila slovenského rapu – je pokus o vyjadrenie názorov pomocou tracku bez rýmov. Téma je jasna „Čo by ste chceli odkázať luďom formou tohto tracku“ každý to zobral inak, čo sa odzrkadlilo aj v konečnej podobe. Celé to nahrával predposledný týždeň pred termínom GZlodeníc Lyrik-H a bolo to nahrané doslova v hodine „H“. K inštrumentálnemu podkladu ma inšpiroval kamarát, ktorý ma jedného dňa navštívil a pustil mi nieco z čoho (podla neho) „rap“ neurobím. Rap v svojej podstate to nieje ale nápad a kombináciu ktorá vznikla veľa ludí ocenilo. Hm – nemozem nespomenúť Duškovu basu ktorá zrkadlí v celom tracku ústredný motív.
11. Xx-storočie – je textovo najstaršia vec albumu „Rap čo má reč“ ktorá spadá do obdobia 1995/96. V starej podobe sa nachádzala na kazetovom deme J.S.S.ka – o hudbu sa vtedy ešte staral DJ Mega. Ak si dobre pamätám, tak z nápadom dať tej veci zvuk a podobu akú si zaslúžila vyšiel Lyrik-H a ja. Ústredný motív k veci som vysamploval od L. Váchlovej a chýbala tomu ešte jedna strofa. Trojhlasné zhodnutie sa na MC Dek-ovy ako hosťovy v skladbe bolo viac menej istou zárukou feelingu ktorý má ako jediný výrazne citovo zafarbený. Pôvodne mali byť v skladbe aj tri refrény (1. mal symbolizovat – náboboženstvo, 2. politiku a 3. vojnu ako dôsledok prvých dvoch). Po nahratí skladby v štúdiu však bolo každému jasné, že by to skladbu skôr rozbilo ako spojilo a tak sme dumali nad riešením ktorým bol Lyrikov synovec Marek. Na záver skladby recituje báseň od M. Rúfusa „Modlitba za mier“ ktorá by mala donútiť zamyslieť sa ľudí nad nezmyslom a utrpením, ktoré vojna spôsobuje. Začiatok skladby ešte upravil Kosťa na akustickej gitare a mohol som skladbu exportovať. Je zaujímavé, že každý 3tí fanúšik J.S.S. radí túto vec ako jednu z najlepších na novom albume práve preto ju chceme nasadiť na jeseň do rádii ako jednotkový singel – s trochou šťastia môžme byť „tým“ čo naštrbí popovú suverenitu v SK rádio hitparádach.
12. Chceš stále viac (RMX) – kdo by nechcel… keď už niečo máš v ruke ideš za ďalším a ďalším menej dosiahnuteľným a tak ďalej až pokial… sa jedneho dňa obzrieš a zistíš že život je aj o iných prioritnejších veciach. Keď som ako malý chlapec prvý krát dostal do uší rap boli to jeho najplodnejšie roky 1994/95/96 a zimomriavky ktoré mi naskakovali z beatov ktoré sa vtedy produkovali mi už pri súčastnej tvorbe akosi nechcu nabehnúť. Tento remix je inšpirovaný práve obdobým zlatého veku rapu a nieje kopírkou toho čo tu bolo v tom období, ale realizáciou spolupráce mňa a Triba pri ušití tracku ktorý bude tanečný, rytmicky rýchlejší a z jemným nádychom starších beatov. Úloha nie moc jednoduchá pre niekoho absolutne absurdná a nezáživná mi však dala poriadne zabrať. Samotná basa a mastering tracku presahuje rámec tohto článku ale ak pozorne počúvate tak zistíte, že tento track je nanovo narapovaný a podaný z miernou dávkou agresie. DJ Vec a jeho exhibícia sú poslednou strofou tejto skladby a dokladom o jeho talente a kvalite ktorá v ňom je. Viem, že sa to nahrávalo v BA na VŠ internáte a že to trvalo 3hod. Vzniklo s toho asi 20 stôp z ktorých boli vybrané práve tie o ktorých sme si mysleli že sú najlepšie ale bolo to dosť ťažké… Je to moja najobľúbenejšia vec s albumu a som rád že sa zrealizovala.
13. Stále sa dejú tieto veci – len ten kto je otvorený voči novým smerom v tvorbe si nájde cestu k tracku ktorý balancuje na hrane medzi lyrikou (v pravom slova zmysle) a melancholickým podkladom. Aranžmá celej veci sú z hlavy Lyrika-H ktorý sa snažil posunúť rapovú hudbu do roviny relaxu a fantázie. Presne tak som musel urobiť aj hudbu ktorá by mala byť podstatou hip-hopová ale prevedením by mala navádzať na snívanie. Pozvaným hosťom je Buri, ktorý ladí raping viac do reagge a svoje hlasové dispozicie ukázal v nelineárnom flowe. A na záver refrén, ktorý odrapoval Lyrik-H a jeho druhy synovec (10ročný Radko) ktorý s beatom a rýmovaním na prekvapenie všetkých nemal absolutne žiadny problem. Bodku za trekom spravili Buriho vokály v refréne ktoré sú efektované na kostolný hall.
14. Outro – je zachytenie najhumornejších situácii pri nahrávaní albumu. Presne taká atmosféra panovala pri nahrávaní v štúdiu a Džuvov záchvat smiechu na konci – to hádam netreba komentár.
Technické informácie o albume: Nahrával sa 8dní tj. 4víkendy. Mixáž a mastering mi trval 6mesiacov cca. 2-3hod. denne. Na albume nieje ani jeden kopák, rytmicák alebo hajtka použitá 2x.
Na záver: Spísanie celého textu mi trvalo asi 1mesiac na civilnej službe cez obedné prestávky a občasnom tajnom zašití. Dúfam, že poslúži k lepšiemu vnímaniu a pochopeniu 2,5 ročného snaženia Džuvu, Lyrika-H a mňa. Na to aby tento album vyšiel oficiálne a lisovaný z digitálnym zvukom sme vynaložili vela driny a peňazí a preto chcem poďakovať všetkým luďom čo si ho kúpili a nie napálili. V PD to je k dnešnému dňu skoro 100ks čo pri návštevnosti cca. 300ľudí na párty znamená že to má skoro každý tretí človek. Ak by to tak brali všetci ludia každý z nás by mal chuť tvoriť to tak ako to vyšlo naposledy. No napr. v Bojniciach si to kúpilo až 5 ludí a ostatný si to napálili… Na SK vyšli v tomto roku 2 lisované albumy SK rapu a ak si to budete medzi sebou napalovať tak 5milionové Slovensko a 50 000tisícová PD sa nikdy neposunú z bariéry napalovaného slabokvalitného domáceho zvuku.
Text: AD
