Dva stejdže, Kontrafakt, Lúza + Miki Mora, DWS a kopa DJs. Toto všetko pod strechou Resetu v Partizánskom v piatok 25eho novembra 05.
Tradičný výsadok 5 ľudí napchatých v mini automobile smerujúcom z PD do PE. Po ceste zopár úletov, ako napríklad traktor značky John Deere orajúci okolo 20:40 absolútne zamrznutú zem, Slovensko, vlasť moja!
S nervóznym JRom na vstupe nema problema ako vždy. Vnútri fakt veľa ľudí, čo sa ukázalo ako najväčší problém. Ľudia chcú byť všade, ale prechod medzi stejdžmi nemožný. Na prvom, klasickom stejdži veľká šou a na druhom moji ľudia, kto to má stíhať? Preto som z celej hlavnej šou veľa nevidel. O desiatej DWS, To je choré, potom Wranov set. Hneď ako Wrana odletel, presun späť na druhý stejdž, takže Mate a Hoody na striedačku, aj JR prišiel sem-tam pozrieť. Hoody blendol Tozmemi do treku Chudáčci, Mate zas prekabátil X-ecutioners späť na Oriho Teritorium. Keď dorazila Lúza, Mate privítal Bra-ti-sla-vou, po nej fader na opačnú stranu, kde hrá Dneska každý chce žiť. Krátka podzemná vsuvka, DJa Chrome-a poznáš? Prvý stejdž žije tiež, klasiky Full clip a Still Dre, MyČo nemá čo stratiť. JR na druhom programe púšťa Whats Happenin, takže všetky americké štvrte kričia Bustovi „come on!“, blend na Get right od J.Lo. Hoody príjemne uzemňuje reprezentom S vlkmi žijem.
Na prvom stejdži práve zmeškávam Lúzu, jediné, čo som našťastie počul a nezabudnem je flow Mikiho Moru, tak rýchlo som fakt ešte nepočul dávať, Ženačovšetkojebem do rýchlejšieho bítu, predstav si to…Twista je detský ventilátor oproti Mikiho turbodúchadlu. Hajtko dáva klasicky mäkké veci, všetci sa bavia. 00:30 a máme tu posádku Tvoj Tatko Records = 3 špinavé mená. Moja rola, Dobré veci, Pod*eb hu a ďalej to poznáš, rovnaká šou, rovnaké nasadenie, všetci držia ruky smerom nahor.
Druhé husle hrajú sety, prvé dávajú voľné štýly. Slovenská klasika, takže chronická arytmia a vrodená hluchota na bíty. Zabil ma Luko, ktorý do In da club kvalitne a najmä presne ako metronóm nakladal rýmy. Mal som síce na pleci hovadsky ťažkú tašku, ale počkal som si, kým Luko skončí, voľný štýl ešte žije.
Bar absolútne nestíhal, barmani asi upadli do hypnózy. Čakacia doba na hraniciach baru 10 minút, kamióny ľudí sa vzpriečili a všetci smädní. Preto som bol celý večer triezvy, kto do mňa nezáujmom, ja do neho zavretou peňaženkou, aspoň som ušetril. Reseťáci dosť precenili svoje schopnosti a podcenili ľudí. Keď som zastavil barmana na odchode od baru, práve si išiel zapáliť, šak pohoda, né? Ešteže majú v Partizánskom perfektnú nočnú bagetériu, inak by som zostal okrem smädu aj o hlade.
Úplne triezvy smerujem k dverám a dovi na Husto tu! 6. Cestou späť brutálne sneží, takže viditeľnosť tak na 10 metrov, jedinými orientačnými bodmi sú miestami viditeľné okraje cesty. Cyklista v tom počasí okolo pol piatej ráno sa mi asi len zdal…
Text: Gabo, Fotky: Netrep
