Je piatok 2.12., približne pol dvanástej. Prichádzam do bratislavskej starej tržnice, kde už od deviatej večer prebieha micro.Wilsonic, menší zimný brat veľkého júnového festivalu s heslom Reflecting Future. Nestíham síce vystúpenie Veca a Tiny s kapelou, čo ma trochu mrzí, no ľutovať prestávam v okamihu, keď sa za gramofóny stavia Daddy G alias Grant Marshall z kultových Massive Attack. Predstavovať túto zostavu je zbytočné, napokon boli to oni, kto spoludefinovali hudobný štýl trip hop.
Daddy G sa vo svojom sete pohráva s reggae, dubom, breakbeatom, ale aj breakstepom či dancehallom. Chvíľami mierne zarovná, aby to o pár sekúnd odpálil vo veľkom. A ľudia to žerú. Výborná atmosféra, výborná zábava. Večer ako má byť. Navyše, Daddyho som – ako jediný zo Slovenska – ukecal na krátke interview (Janka dík za tie červené pásky;)).
Na prestížnom vydavateľstve !K7 si vydal v rámci série DJ Kicks mixtape. Aké to je byť na jednej lodi s ľuďmi ako Kruder & Dorfmeister, Stereo MC’s či Reiner Trueby Trio?
„Už veľa rokov sa venujem dídžejingu a preto som vždy čakal, že sa ma niekto opýta, či by som pre neho neurobil mixtape. To je vcelku zábavné, pretože nikto taký dlho nebol. A potom prišli oni a ja som bol samozrejme hneď za – akoby ma to vystrelilo na mesiac. Je to o chuti a vkuse – ale najmä o tej chuti pre dídžejing. Ten set ale nie je niečo ako: toto je moja definícia hudby, je to skôr a pocite, ktorý z hudby mám, o hudbe, ktorá ma baví.“
Teda dídžejing je pre teba dôležitou súčasťou života?
„Neviem či dôležitou, takto sa to asi nedá povedať, ale určite je jeho časťou. Ono je to všetko o vzájomnom ovplyvňovaní sa. V každom prípade je pre mňa zábavou. Je o chápaní. Keď robíš hudbu, tak chceš, aby o niečom bola, aby bola napríklad inteligentná – a potom je už iba na dídžejovi, aby to rešpektoval. Takže dídžejing je z veľkej miery o tom rešpektovaní.“
Na novom filme Luca Bessona Danny the Dog robili Massive Attack hudbu. Ako sa s Lucom spolupracovalo?
„No, Massive Attack to robil, ale ja osobne som sa na tom nepodieľal. Robil to Neil (Neil Davidge, producent Massive Attack – pozn. red.) Ale myslím si, že je to výborný soundtrack.“
Fanúšikovia sú určite zvedaví, či náhodou neplánujete nový album.
„Určite, nejaké plány sú. Na budúci rok by sme chceli vydať Best of Massive Attack. Naše najlepšie veci, veci, ktoré možno ani nie sú najslávnejšie, ale ktoré v sebe čosi majú. A potom v roku 2007 by sme radi prišli aj s novým materiálom. Plus, na budúci rok by sme chceli spraviť nejakú koncertnú šnúru.“
Odborníci vás považujú za zakladateľov žánru trip hop. Čo ty na to?
„Neznášam slovo trip hop. Nikdy som podobné slovo nepoužíval, nevymysleli sme ho. Toto označenie pochádza od novinárov. Neviem totiž, čo by mal taký trip hop akože znamenať. Aká to je hudba trip hop? Neviem. Neviem ani, čo za hudbu vlastne hrá Massive Attack. Veď ono to predsa nie je o pomenovaniach. Viem ale, že ľudia takéto označenia potrebujú. Viem, že to, čo robíme my, označujú za trip hop. Ale žeby sme práve my mali vedieť, čo to ten trip hop vlastne je? Nemám rád, keď sa na veci dávajú nejaké nálepky. Zaraďujú sa do poličiek. Hudba je tak rôznorodá, že len veľmi ťažko ju možno niekam zaradiť. Robíš tak, ako to z teba vychádza. Je to čosi ako výlet.“
Takže je to skôr o emóciách?
„Presne, takto nejako to pracuje. Máme nápad a ideme si za ním. Nie je to tak, že rozmýšľaš, kam sa tvoja hudba zaradí a podobne. Musíš ju robiť srdcom, inak to nemá zmysel. Dúfam, že u mňa to tak je.“
Dá sa povedať, že hudba navyše rozpráva príbehy?
„Jasné, vždy rozpráva príbehy. Vždy rozprávala. Máš napríklad hudbu a potom text. Nie je dobré, keď sa snažia povedať niečo iné. Na druhej strane, niekedy môže byť samotná akapela taká silná, že hudbu už jednoducho nepotrebuje. Keď má v sebe tú dušu. Atmosféru.“
Iná téma, spolupracovali ste so známymi ľuďmi ako Madonna, David Bowie alebo Sinead O’Connor. Ako sa s nimi pracuje?
„Pravdupovediac, napríklad s Madonnou sme vlastne ani nespolupracovali v tom klasickom zmysle, ona vždy len tak prešla okolo nás, my sme zo štúdia už odchádzali, keď ona práve prichádzala. Je to ale vždy o vzájomnom porozumení – ak by som teda mal zovšeobecňovať. Nemusíš byť práve génius, ale keď si rozumiete, tak potom aj tá spolupráca funguje. A vzniknú dobré veci. Nechceme ale spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú napríklad naivní. Potrebuješ tam mať jednoducho ten náboj. Dušu. Je ale úžasné, keď sa potom dopracujete na nejakú úroveň porozumenia.“
Na Slovensku si premiérovo?
„Áno, som tu prvýkrát. Ale je tu pekne, aj toto miesto, kde hrám, je fajn. Má čosi do seba.“
Ako sa ti napokon hralo v Bratislave?
„V každom prípade to bola zábava. Hudba je aj o zabúdaní na bežné starosti. My napríklad robíme s Massive Attack trochu iné veci a dídžejing je pre mňa v prvom rade hobby. Takže si to užívam.“
Keď teda toľko cestuješ, bývajú aj reakcie ľudí rovnaké?
„Práveže nie. Bývajú dosť rôznorodé. Ľudia často prídu na moje vystúpenie s tým, že čakajú Massive Attack a zrazu tam je akýsi dídžej a chce hrať platne. Vtedy asi bývajú aj sklamaní. (Smiech.) Ale milujem, keď ľudia prídu práve vtedy, keď vedia, že budem hrať iba ako dídžej. Nečakajú nič viac. A potom sa výborne bavia. Napríklad ako tu, v Bratislave.“
