Osud ma zavial do juhoholandského mesta Maastricht. V skutočnosti ma tam priviezol vlak, ale treba tomu pridať trošku romantiky…huh… 🙂 Tak, či onak, mal som šťastie, že v dobe môjho pobytu sa tam konala výstava – expozícia Plan Uuch Vas!…
Tá bola súbežnou akciou k väčšej výstave, ktorá prebiehala v tom istom komplexe a predstavovala rôznorodé umenie umelcov žijúcich v Maastrichte za posledných 30 rokov. Plan Uuch Vas! bola prezentáciou miestnych graffiti umelcov, orientovaná prevažne na street art.
Táto expozícia bola v starej opustenej fabrike, ktorá už dávno ale opustenou nebola, pretože pred časom tento komplex osídlili ľudia a stal sa z neho squatt house. (Squatt je opustený objekt – dom, do ktorého sa nasťahujú ľudia a jednoducho v ňom žijú). Tento komplex nebol len miestom, kde žili ľudia, ale bolo to predovšetkým miesto, kde ľudia tvorili, nie len graffiti, ale všetky druhy umenia, aké si len dokážete predstaviť.
Jeden obrovský ateliér pre umelcom bez obmedzení. Pre mňa osobne bola prekvapujúca skutočnosť, že aj nezainteresovaní ľudia považujú graffiti za umenie a dokážu rozoznávať čo je vandalizmus a čo umenie, teda určite nie všetci, ale dokážu túto skutočnosť pochopiť, čo je u nás zatiaľ absolútne nepredstaviteľné a nereálne.
Taktiež sa mi páčila skutočnosť, že graffiti je viac prepojené s kultúrnou a umeleckou obcou a dostáva jednoznačne viacej priestoru k realizácii a prezentácii ako u nás. Je to pochopiteľné, pretože na západe graffiti funguje dlhšie ako u nás a za ten čas sa dokázali jednotliví writeri presadiť aj v iných sférach ako v graffiti a mestské správy pochopili ako má viesť správna cesta.
Samozrejme, že to tam nebolo takéto vždy, ale dlhoročný vývoj k tomu prispel. Pochopili, že graffiti sa zničiť nedá, ale dá sa aspoň trošičku usmerniť tým, že dajú writerom priestory k realizácii. Ku nám to príde samozrejme tiež, ale sám seba sa pýtam, kedy? Myslím, že je nutné pripraviť a začať dialóg medzi writermi a kompetentnými orgánmi, teda mestskou správou a kultúrnymi inštitúciami.
Bohužiaľ, druhá strana nejaví žiadny záujem a ani náznaky k dialógu na riešenie „tohto problému“, ako graffiti zvyknú s obľubou nazývať. Ja osobne v graffiti problém nevidím. Áno, je síce pravdou, že tu vždy budú pacienti, ktorí budú „čmárať“ sprejom po pamiatkách v meste a nejaké zvieratká, ktoré bude baviť farebne spestrovať vagóny. No a? Vadí ti to? Len prosím ťa nehádž všetkých writerov do jedného vreca…
No, ale to som si už priveľmi uletel… Spať do Maastrichtu. Na hlavnej výstave, ste na obrovskej ploche, ako som už podotkol mohli obdivovať všetky druhy umenia, aké si len dokážete predstaviť od klasických a abstraktných obrazov cez fotografie, inštalácie, animácie, sochy až po vystúpenia na rôzne nástroje. Tiež som sa zopár krát pristihol, ako rozmýšľam, či ten, alebo onen konkrétny exponát je umenie. Neviem, či by som umením nazval kameru nasmerovanú na toaletu, ktorá sníma ľudí a premieta obraz na monitor, kde to možu ostatní sledovať… no čo už, ale ja som sa tam vypiškať nešiel…huh…
Celkovo panovala v celom komplexe výstavy pohodová spoločenská atmosféra. Veková kategória návštevníkov bola široká, od malých detí, ktoré pobehovali medzi ľuďmi, až po starších pánov s dlhými fúúúúzami bafkajúci svoje fajky a sledujúci exponáty. Pre predstavivosť som pre Vás poriešil zopár fotiek, tak dúfam, že potešia. Niesom žiadny špičkový fotograf, ale myslím, že si po prezretí týchto obrázkov, dokážete aspoň trochu predstaviť tú atmosféru a možno budú inšpiráciou pre poniektorých jedincov…
Text, Fotky: Keys
