Tiež si občas kladiete otázku, či ešte niečo ako slovenský hip-hop jestvuje? A jestvuje?
Pôvodne to mal byť dosť depresívny text. Mal hovoriť, prečo už náš hip-hop umrel. A prečo v skutočnosti iba predstiera, že to nie je pravda. Lenže ono by to nielenže bolo nefér – v skutočnosti by to ani nebola pravda. Náš hip-hop je však radikálne iný ako pred rokmi, a na toto konštatovanie ani nemusíte šéfovať najväčšej vedeckej stránke na Slovensku.
Krajina kolotočov
Súčasný slovenský hip-hop sa potáca vo zvláštnom štádiu. Niektorí jeho zakladatelia či pamätníci dávnych časov sa zmenili na prihlúplych kolotočárov. To neznamená, že kolotoče sú nevyhnutne zlé, ale tieto konkrétne kolotoče by boli smiešne ešte aj koncom deväťdesiatych rokov.
Od MC Erika s Barbarou tieto prípady v princípe odlišuje iba to, že títo chlapci zvyknú trafiť rytmus. Teda, niektorí a niekedy. Ďalší robia všetko pre to, aby nemuseli zostarnúť. Keby to nebol ich trvalý stav, pokojne by sme mohli hovoriť o kríze stredného veku – pretože ten vek na to pár rapperov už má.
Jedna z najzásadnejších postáv slovenskej scény sa rozlúčila so svojim internetovým projektom, ktorý bol istý čas… No, nech už bol hocičím, bol zásadný pre utváranie scény. Ďalší web sa občas podobá na odkladisko zahraničných videoklipov a Artattack? My už ani nepredstierame, že v skutočnosti nás oveľa viac baví kultúra ako komplexný fenomén, nie len jeden jej výsek s názvom hip-hop.
Čoraz intenzívnejšie sa meníme na kreatívne štúdio/ateliér (v počte kusov dva), predstierame šéfovanie vede a technológiám (v počte kusov jeden), muklujeme medzi právnymi paragrafmi (v počte kusov jeden) alebo stolárskym náradím (v počte kusov jeden), prípadne vytvárame umenie pre umenie na škole, kde sa snažia naučiť robiť umenie pre umenie (v počte kusov jeden). A takto by sa dalo pokračovať.
Albumy, dídžeji a muzika
V skutočnosti to dokážeme zjednodušiť na jedinú kontrolnú otázku: kedy ste si naposledy prečítali dobrú slovenskú recenziu na dobrý miestny hiphopový album?
Lenže ono to takto v skutočnosti nie je. Tento rok totiž vyšli minimálne dva dobré a veľké albumy (Boy Wonder a Strapo) – a podstatne viac zaujímavých hiphopových vecí online (aj keď by sa niektorí ich tvorcovia označeniu hip-hop bránili), odohralo sa pár zábavných koncertov, a keď už nik iný, tak pár slovenských dídžejov sa s výberom platní nezaseklo v roku 1995. Nič v zlom.
Je samozrejme pravda, že mnoho deciek vymenilo mikiny za bicykel s košíkom, ošúchané sako a retro (ehm, sorry, vintage) tašku po starej mame. Tiež si neviem predstaviť, že by dnes prišiel na Slovensko zahrať niekto ako Kanye West. A už asi nikdy na Freestyle battle neprídu tisícky ľudí .
Ale aj keď som to ešte nedávno chcel napísať, nie je to pravda: slovenský hip-hop v skutočnosti neskončil. Aj keď sa mu darí tak navonok pôsobiť. Diskusiu uvítame na našej facebook fanpage.
