Skutočne tým Angličanom závidím. Libra je silná, špinavú prácu za nich robíme my, Česi a Poliaci, fanúšikovia 80. rokov majú svoje kapely ako Franz Ferdinand či Arctic Monkeys, hip-hoperi si ulietavajú na „chav“ kultúre a projektoch ako The Streets či So Solid Crew a klubová scéna má grime, dubstep či drum and bass. A mimochodom, Londýn je hlavné svetové mesto hudby. Nech sa nikto neurazí, ale veľká väčšina trendov prichádza práve odtiaľ. A v rape sa inde hádam s výnimkou crunku a chopped and screwed aspoň pre mňa osobne (!) nič nové nedeje. Tak či onak, vysvetlenie je jednoduché. Londýn je plný prisťahovalcov z celého sveta. Tí preberú čosi z klubových trendov a zmiešajú to so svojím tradičným cítením. Aj keď je to strašné zjednodušenie a všetko možné, len nie „politic correct“, na ilustráciu to stačí.
Podobne je na tom aj Ben Chijioke alias TY. Jeho rodičia rovnako ako mnoho iných prišli do veľkej Británie z Nigérie, malý Ben sa však narodil už v Londýne. Dostalo sa mu striktnej tradičnej výchovy, takže k svojej obľúbenej hudbe sa dostal len takpovediac rodičom za chrbtom. Oficiálne materiály ďalej tvrdia, že chvíľu sa pohyboval i na recitačnej poetickej scéne, pracoval s deťmi ale aj s De La Soul, Arrested Developement, Damonom Albarnom, Talibom Kwelim či Scratch Perverts. Pritom Closer je iba tretím albumom tohto workoholika.
Po nosičoch Awkward a Upwards vás tento raz čaká typické britské, ležérne frázovanie, ktoré sa otvorene pohráva s ich garážovou scénou, beaty sú však cítiť skôr klasickejším prístupom, ktorý trochu pripomína staršiu Wichovu tvorbu. Pritom sa ale nevyhýba ani synťákom a moderným (trendovým?) zvukom. Na rozdiel od mnohých iných ale má jeho hudba hlavu a pätu. Myšlienke je podriadená forma.
Ben nie je otrokom hudby, tobôž slov. Ak čakáte odľahčené párty frázovanie a páčivé, tanečné skladby, siahnite inde. V jeho textoch totiž nemáte problém naraziť na zmienky o vojne, politike či kritiku spoločnosti. Každý nemá na podobné veci náladu, mňa však baví, že jeho skladby čosi hovoria. Nie sú ďalším z rodiny „hlavne nech to rozpráva, je jedno, čo“. Nie ako niektorí slovenskí rapperi, čo sú v podstate lokálni stredoeurópski hip-hopoví hrdinovia, ktorých „fejm“ končí na hraničnom prechode Petržalka – Berg a ktorí azda z nedostatku tvorivej invencie vyrábajú problémy tam, kde vlastne žiadne nie sú – navyše, namiesto toho, aby sa triafali do terča, ktorý im tak náramne vadí, celou silou nachádzajú náhradný cieľ v rodine. Ale na druhej strane, taký Freud by mal z nich radosť.
„Everybody wants to be the best in the world / I just really wanna have sex with my girl / maybe have a baby…“
TY-mu nechýba nadhľad, neberie seba ani ostatných tak úplne vážne a keď blízku budúcnosť porovnáva s Equilibriom či keď sa v metaforách opiera o fenomény ako napríklad Da Vinciho kód, iba uznanlivo pokývate hlavou. A k tomu už spomínaní De La Soul, Speech z Arrested Developement, Maceo, Bahamadia či Eska. Tipujem, že aspoň prvé dve mená vám čosi hovoria.
Takže ak chcete príjemný a zmysluplný hip-hop, ktorý koketuje s jazzom a funky, a pri ktorom na vás nebudú ostatní „seriózni“ hudobníci pozerať ako na debilov, siahnite práve po albume Closer. Lepšie odporúčanie vám dať neviem. Obísť ho bez povšimnutia by totiž bola škoda. Ak máte radi The Roots alebo Kanye Westa, viete kam siahnuť nabudúce.
Album na recenziu poskytol Wegart
Tracklist k albumu Closer (Big Dada – 2006)
1. Don´t Watch That
2. Everybody
3. This Here Music
4. The Idea
5. What You Want (Taylormade)
6. Closer
7. OH!
8. Aim For Your Goals
9. Sweating For Your Salary
10. Sophisticated And Coarse
11. L.O.V.E. (No Matter What)
12. Hustle (That´s Why We)
