Naozaj dobrá tancovačka. Tak sa dá jednou vetou zhrnúť tohtoročný minifestival NuJazzDayz_FM. Teda prinajmenšom jeho sobotná noc, presnejšie Foodov set. Aj keď tento rok to bolo o nu jazze iba minimálne.
Možno preto tá sranda. Už piatkový Dan Bárta predviedol vystúpenie, ktoré bolo neprekvapivo dobré. Pri väčšine iných sa používa fráza prekvapivo, u Bártu nás intonačná istota a precíznosť i precítenie už roky nešokujú. Našťastie.
Nasledujúci The Hi-Fly Orchestra už boli iba odvarom. Nie samých seba, ale Illustratosphere. Ich javiskové mecheche sa nu jazzu podobalo asi najviac, i keď to občas ulietalo do latina. Poctivé inštrumentálne výkony hudobníkom ani náhodou nemožno uprieť, ale ako ktosi poznamenal, podobne by nám do tanca zahrali aj Mango Molas. A lacnejšie. Nehľadiac na ten škodoradostný optimizmus tejto vety.
Boozoo Bajou už len laptopácky stláčali gombíky. Škoda, že Foolcut skončili skôr, ako bol môj príchod do Incheby. Vraj zahrali životné vystúpenie. Nuž, ktovie.
Sobota však bola dňom dramaturgicky zaujímavejším, než trochu nedotiahnutý piatok. Banskobystrické polodivadlo polocirkus 100 múch a ich pesničkový kabaret je do istej, celkom značnej, miery vecou vkusu, no nikto im neodoprie schopnosť pobaviť aspoň priemerne inteligentného „nekonzumenta“ dobrej hudby.
Nina Hynes nie je práve mojou šálkou povzbudzovadla, takže pár skladieb a útek do Subclubu. Lebo Illesha z Kanady. Návrat akurát pred Foodom, ktorý naplnil všetky očakávania. Ak viete, čo a ako v súčasnosti hráva. Spokojnosť.
K tomu Junior medzi setmi, pekelne zlé osvetlenie pódia (nezávidím fotografom), výborný zvuk, príjemný priestor a množstvo rovnako naladených ľudí. Známych i menej známych. Napokon, NuJazzDayz_FM, podobne ako Wilsonic, sú predovšetkým miestom postretávania sa ľudí, na ktorých inokedy bohužiaľ v tomto úžasnom svete nemáte čas. Tak hádam zase o rok…
Fotky: Achberger.info, Text: Sir Smoet
