Kedy ste boli naposledy na hiphopovom koncerte? Možno je takáto otázka na (takmer)hiphopovom webe úplný nezmysel, no keď som si ju nedávno len tak sám pre seba položil, zostal som nepríjemne zaskočený.
Keď si totiž odmyslím príležitostné zblúdenia na nejakom festivale a nerátam všetky tie (post a hocičo) kapely, ktoré už hiphopom vlastne ani nie sú, vyjde mi smutná štatistika. Hádam sú tomu roky.
Možno sa to volá starnutie. Asi to tiež poznáte, ako násťročné nadšené decko začínate kdesi v strede pod hudobníkom, no od istého okamihu sa radšej postavíte k baru alebo ku zvukárovi, kde je zvyčajne najlepší, aj keď na Slovensku stále mizerný zvuk.
Nemyslím si, že nejako výrazne sa zmenil samotný hiphop. Trošku sa však zmenili jeho poslucháči a zmenil som sa ja. Už ma nezaujímajú všetky tie žabo-myšie „kto, čo, o kom povedal“. Nebaví ma počúvať aj čítať internetové (pseudo)texty od deciek, ktoré nielenže nemajú čo povedať, ale ešte to ani nevedia napísať.
Neláka ma zažívať päťstú skladbu „o mojom rape“, nechce sa mi premýšľať, či ešte niekto chodí do klubov na whisky a bounce. Ani aké strašné ženy sa tam točia okolo tyčí, alebo aspoň okolo predstáv protagonistov. Úprimne, ani neviem, v ktorom klube v Bratislave by som si mohol vypočuť rap.
Medzičasom som napísal stovky či tisícky textov (nielen o hiphope) a na scéne ma rozosmejú už iba nadšené a podlizujúce sa rozhovory na konkurenčných, aj spriaznených hiphopových médiách. Občas mi príde, že ich píšu retardovaní ľudia.
Lenže to sa samozrejme mýlim a vlastne im svojim spôsobom závidím: chýba mi ich schopnosť nadchnúť sa hocakou domácou či českou kapelou. Chcel by som ho znovu získať. Ten pocit z minulosti, že Lúza je zásadná kapela, že je škoda JSS a už nikto nikdy nenahrá nič lepšie ako Trosky.
Pred rokmi som si vravel, že keď budem veľký, budú mi za písanie platiť. Dnes som ako tak veľký, za písanie mi platia a vôbec to nie je taká zábava, ako som kedysi sníval. Zrazu počúvate albumy, ktoré sú síce dobré (zle po čase už nepočúvate), ale nie výnimočné a hľadáte výhovorky, prečo o nich nepísať. Rovnako čítate knihy, ktoré vás nudia, aj keď sú niektoré vďaka bohu aspoň napísané dobre.
Ak ste teda na otázku z úvodu tohto Bekstejdžu odpovedali v rozmedzí týždňov, úprimne vám závidím. Táto závisť však neznamená, že sa vyberiem na najbližší koncert nejakej domácej hiphopovej kapely. Viem, že sa nevyberiem. Ale chcel by som mať zase dobrý dôvod, aby som išiel.
ODPORÚČAME: Už dávno sme nič hudobné neodporúčali, tentokrát však nezabudneme. Vypočujte si nové veci od Ninja Tune. Začať treba s Grasscut a Eskmo, a potom si dať niekoľkocédečkovú nádielku v podobe b-day kompilácie XX. Lepšiu urban music široko ďaleko nenájdete.
