Ak súkromná firma dodržiava zákony, môže si založiť čo len chce. Trebárs aj hudobné ceny a udeľovať ich na základe akýchkoľvek kritérií. Iné je však chcieť, aby takéto hudobné ceny niekto vnímal vážne. To je prípad Musiq1 Awards.
Mala to byť slovenská obdoba cien MTV. Zároveň však oslava prvých narodenín ďalšieho z pokusu o domácu hudobnú televíziu. Takže „bez zbytočného pozlátka a falošného pátosu“ (ehm?) sa v októbri udeľovali ďalšie ceny verejného vkusu. Ceny ktoré viac hovoria o divákoch/poslucháčoch, ako o podobe slovenskej aktuálnej hudby.
Do istej miery je divácka anketa tým najspravodlivejším hodnotením. Ale ako tuší každý priemerne vzdelaný človek, jednotlivec môže byť génius, no dav je vždy hlúpy. A jedny relatívne zbytočné a preto vďačné ceny, ktoré odrážajú vkus slovenského strednoprúdového poslucháča, tu už máme. Musiq1 Awards sú len ďalší pokus o Slávika: prakticky s rovnakými výsledkami.
Hlas ľudu, hlas boží – možno si poviete. Avšak predstava, že verejnosť udeľuje výročnú cenu za prínos v subjadrovej fyzike či za najlepší dizajn kolesa vysokozdvižného vozíka je tak trochu absurdná. Na tomto mieste to však už niekoľkokrát odznelo: je nám akosi nepochopiteľné, že skoro každý sám seba považuje za odborníka na hudbu (a futbal). Slovenskej scéne skutočne nechýba ďalšie hlasovanie o najpopulárnejšieho speváka. Cmorikovi a Knechtovej či Kirschnerovej môžeme cenu dať každý rok aj automaticky.
Slovenskej hudbe by skôr pomohlo prestížne odborné ocenenie, ktoré by si mohli vážiť aj samotní hudobníci. Akýsi protipól ukričaných tínedžeriek. Ocenenie rozdelené do odborných kategórií, kde by hlasovali ľudia, ktorí daným žánrom rozumejú. Na počudovanie, dokonca aj na Slovensku takí jestvujú.
Hádam sa raz dočkáme takejto obdoby Aurela, v ktorej nebudú sedieť rôzni distribútori, producentíčkovia a dramaturgovia Rádia Expres. Dovtedy tu budeme mať všetky tie zbytočné mrkvové variácie na Slávika.
Odporúčame: Pokúsiť sa počúvať hudbu ušami.
