Nedávno som s kýmsi kdesi sedel a rozvíjali sme niekoľkú z variácií duchaplných teórií na tému „prečo tu ten slovenský hip-hop tak rýchlo skapal“. Podnikové reči teoretikov samozrejme na konštruktívne riešenie neprišli a nekonštruktívne riešenia si môžem nechať pre sebe. Ale jednou z línii zbytočných úvah bola otázka, kde sú všetky tie mladé, nadšené a talentované kapely a writeri? Ono to totiž trochu vyzerá, že v čase minimálnych predajov si rap zmonopolizovali dvadsiatnici a graffiti – nuž, škoda reči.
Samozrejme, že to tak nie je. No kým ešte pred dvomi rokmi rapoval každý skutočný s kapucňou na hlave a bomberou čerstvo odloženou v skrini, dnes sa zdá, že smiešne malý trh vyselektoval pár silných – a pre ostatných je to hádam ešte ťažšie ako v deväťdesiatych rokoch. Aj to je síce hlúposť, no na prvý pohľad to tak môže vyzerať. V dobe internetu, v čase, keď skoro každá kapela má nejaké tie stroje a hrá sa na štúdio, dokáže album či Ep – ak má peniaze – nahrať skutočne každý. Len nie každý na ňom zarobí.
Ale biznis je preč a zarába sa, ak niekde vôbec, iba na koncertoch. Album sa stáva promom na živé vystúpenia. A potom je fuk, či vám CD niekto strčí do ruky, alebo si album kdesi stiahnete. Ak teda rešpektujete aspoň elementárne etické pravidlá a nekradnete.
Stopa je mladá zostava z Pezinka. Jej Na stope možno nazvať akýmsi polooficiálnym Ep, ktoré sa dá zdarma stiahnuť, ale ktoré bude pre zberateľov aj v obmedzenom počte vylisované. A asi sa oplatí vlastniť aj na CD. Priznám sa úprimne, kapely mimo môjho kultúrneho okruhu – nerád by som vysvetľoval, čo to presne znamená – príliš nepočúvam. Na stope je preto pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Nehrá to zle, nerapuje to zle, aj počúva sa to dobre.
Iste, občas sú tam chyby v rytmike rapu, občas je ten rým naivný a nie práve najinovatívnejší či najoriginálnejší, aj k hudbe by sa dal v niektorých prípadoch napísať (pseudo)kompetentný rozbor, kde by zaznelo, že toto sme počuli už tu a hento tam – no celé dokopy mi to príde nejaké zaujímavé a subjektívne autentické. To je asi to najdôležitejšie, čo v dnešnom hiphope hľadám a nedostatok uveriteľnosti zároveň považujem za jeden z dôvodov, prečo je dnešný slovenský hip-hop tam, kde je (to sú tie teórie).
Možno takáto je cesta pre domácu rapovú produkciu: rýmy lokálpatriotov, ktoré rozprávajú o veciach, ktoré zažili a mohli zažiť. Nie som prvý a nebudem posledný, kto rozpráva o návrate k sociálnym témam a postoju. A rovnako nie som prvý ani posledný, koho zaujíma, aký má rapper názor aj v meste, kde prídem maximálne na výlet či basketbalový zápas. Vtedy odpustím aj sebareprezentačné klišé.
Lenže hip-hop je mozaika, a až z nej môžeme poskladať scénu. A nové sklíčka do nej od pezinskej Stopy ma vlastne bavia. Aj keď občas pripomínajú tie a občas tamtie.
Inet release Stopa – Na stope si môžete stiahnuť TU
Tracklist k Na stope (Stopa – 2009):
1. Intro
2. Príliš ďaleko
3. Jak to išlo
4. Terra Bozin
5. Čo radosť to bolesť
6. Letný čas
7. Na stope
8. Najlepší z najlepších
9. Maj svoj cieľ
10. Outro
