Priznám sa, nikdy som nemal Missy Elliott v láske. Odstrašovali ma najmä jej podklady. Je síce pravda, že väčšina hudobných kritikov sa vždy rozplývala nad tým, ako je jej a Timbalandova produkcia progresívna, ako posúva hudobné hranice a ako určuje smer, ktorým sa bude hip-hop uberať. Na tom čosi bolo, no dnes už je pravda, že smer v hudobnej produkcii (za veľkou mlákou) udávajú The Neptunes. Mňa osobne ale Timbalandove podklady vždy iba rozčuľovali. A rap samotnej Missy sa mi zdal taký nemastný neslaný. Technicky nie – to poklona, ale nič zvláštne mi nedával. Jednoducho americká klasika z MTV.
V poslednom čase bolo ale okolo Misdemeanor trochu ticho. Nejaké hosťovačky na albumoch iných umelcov, ale sama kde nič tu nič. A zrazu len tak prepínam programy na televízore a čo nevidím. Je to ona? Nie je? Takže v prvom rade, Missy Elliott neskutočne schudla – tým by sme si odbavili bulvárnu časť tohto článku. V tom druhom, nestačil som sa diviť, z televízora sa na mňa valili masívne basy, akoby to ani nebola USA produkcia, ale nejaký britský drum’n’bass. Takže pozerám pozornejšie a naozaj, skladba Lose Control, medzičasom obrovský hit, je od Missy. No fajn, iste si poviete, a čo akože s tým? Nič, ale ak chcete mať akú takú predstavu o novom albume The Cookbook, vypočujte si túto skladbu. V tej sa totiž strieda strašné množstvo polôh. Sám by som nikdy neuveril, že do jednej skladby sa dá napratať r’n’b, bounce, breakbeat, soul a hudobná poloha klasických amerických muzikálov. Tobôž tak, aby to dokopy fungovalo. Na začiatok si myslíte, že producent skladby sa musel asi zblázniť, veď tie prechody nie sú vôbec normálne. No keď tu skladbu počujete tak druhý, tretíkrát, zrazu sa vám začne páčiť – a podobne je na tom celý album.
Tvrdé, nekompromisné tracky, pozliepané z rôznych elektro zvukov, striedajú pohodové balady postavené na výrazných a melodických linkách. Chvíľu sa cítite ako niekde v klube na párty a hneď na to vás Missy odstrelí do chilloutových polôh spevavého soulu či rhytm and blues. Nie moderného r’n’b, aj keď aj to tam je, ale toho klasického, pôvodného rhytm and blues z časov Arethy Franklin, ba ešte staršieho. Z časov legendárnych kráľov, akými boli alebo stále sú Ray Charles, Milles Davies, Dizzy Gilliespie či Sammy Davis jr. a podobní velikáni. Mnohí označujú tento album za fúziu štyridsiatych a päťdesiatych rokov so súčasným moderným soundom. To asi nie je tak úplne pravda, tej nostalgie na albume až tak veľa nie je, ale ak sa táto minulá doba u vás spája so zvláštnou neviazanosťou, zábavou a hudobnou nespútanosťou – potom áno. Navodzuje to aj štýlový obal, plný odkazov na americkú vidiecku minulosť.
Dnes sa totiž už Missy Elliott nachádza v pozícii, že nepotrebuje prispôsobovať svoju hudbu zákonitostiam. V jej prípade je jasné, že fanúšikovia jej zožerú fakt všetko. Potom si môže dovoliť urobiť album v prvom rade pre seba. Tak, aby sa páčil predovšetkým jej. A tým sa naň dostanú veci, ktoré by sa nikto iný neodvážil vypustiť. Je to síce odmena, no tak trochu i prekliatie. Našťastie, z The Cookbook priam počuť, že Missy sa pri nahrávaní bavila. A tu atmosféru sa jej podarilo preniesť aj na poslucháčov CD. Napriek tomu, že ja osobne jej flow veľmi nemusím. No keď spieva – áno, na tomto albume sa predstaví aj ako speváčka – to je už iná káva.
Na tento album si veteránka hip-hopu pozvala ľudí ako Mike Jones, Fat Man Scoop, britského polozabudnutého rappera Slick Ricka, r’n’b divu Mary J. Blidge, úderku zloženú z rastamana Vybez Cartela a tamilskej divokej mačky s menom M.I.A. či víťazku minuloročnej súťaže American Idol, čo je obdoba SuperStar, Fantasiu – popri nej sa môžu Koščová so Šindlerovou len ticho hanbiť v kúte.
Možno nie úplne najslávnejšia zostava, no ako som už spomínal, Missy nepotrebuje hviezdy, aby ťahali jej skladby. Koniec koncov, ono bola jedným z tých, čo vytiahli na svetlo sveta ľudí ako Eminem alebo 50 Cent.
Produkčne sa na nosiči predstavili nielen Missy a Timbaland – v mojom prípade našťastie – ale aj samotní The Neptunes, Avila Brothers či Rich Harrison. Práve veľké množstvo rôznych zvukových mágov zabezpečuje tomuto albumu takú rôznorodosť. Keďže som od albumu The Cookbook veľa nečakal, je pre mňa príjemným prekvapením. Hádam vnesie trochu rozruchu do zhnitých stojatých vôd amerického a tým i celosvetového hip-hopového šoubiznisu. Ten to totiž potrebuje ako soľ.
Tracklist k albumu The Cookbook (Atlantic Rec. / Warner Music- 2005)
1. Joy (feat. Mike Jones)
2. Partytime
3. Irrestible delicious (feat. Slick Rick)
4. Lose control (feat. Ciara, Fat Man Scoop)
5. My struggles (feat. Mary J. blidge, Grand Puba)
6. Meltdown
7. On & on
8. We run this
9. Remember when
10. 4 my man (feat. Fantasia)
11. Can’t stop
12. Teary eyed
13. Mommy
14. Click clack
15. Time and time again
16. Bad man (feat. Vybez Cartel, M.I.A.)
