Leto je to zvláštny medzičas. Televíziám veríte ešte o čosi menej ako zvyčajne, mackovia, rázovité babičky a tatranskí redaktori vám až tak neprekážajú, oddychujete a zaoberáte sa otázkami, aký opaľovací faktor si vziať na pláž v Chorvátsku. V prípade pár bláznov riešite otázku, či čapica a zimná bunda v auguste nie sú už trochu priveľa.
Ak máte to šťastie a náhodou ešte navštevujete nejakú formu školy – a my vám úprimne závidíme – najmenej dva mesiace sa venujete všetkým tým milým činnostiam, ktoré nesúvisia s memorovaním telefónnych zoznamov plných informácií, ktoré síce nikdy nevyužijete, ale o to viac utvárajú váš budúci charakter.
Leto je doba, keď sa zásadné otázky týkajú výberu jedla, pitia a trebárs dobrej hudby či filmu. Prechádzate sa kopcami alebo plážou, spoznávate historické pamiatky a snažíte sa zistiť, prečo Islanďania stále veria na elfov a aj v 21. storočí jedia kone či veľryby.
Júl a august sú ako skok zamrznutý vo vzduchu. Ešte je priskoro na nové nápady a všetky staré ste už minuli. Nové projekty zväčša štartujú až v septembri, a tie staré už nik nechce. Mestá sa vyľudnia, odchod cezpoľných nedokážu kompenzovať ani výletné lode s nemeckými turistami a mesto ako všetko ostatné prejde do „stand-by“ režimu.
Milujeme toto obdobie: síce musíte chodiť do práce, ale nikomu priveľmi neprekáža, že nestíhate termíny. Je to taký nádych tesne predtým, keď o niečo skutočne pôjde. Leto je ako sekundy pred telefonátom novej milenke: trochu nervózne, trochu plné očakávaní. A plné zvedavosti.
Dúfame, že ste si tiež oddýchli. Tento Bekstejdž o príjemných veciach je len takou bodkou. Ďalšie texty už zase budú o rapperoch, ktorí sa zbláznili alebo nahrali zbytočné a nepočúvateľné albumy.
Vitajte v novej sezóne Artattacku. Prajeme príjemné čítanie.
