H16 - Jednašestka ftvojom klube

O bratislavskej formácii há jedna šesť sa toho už povravelo všeličo. Od okamihu, keď svetlo svetla uzrela nahrávka Nech ti nejebe, sa spočiatku, no neskôr stále častejšie, objavovali názory o „spáse scény“. O tom, ako chalani budú novými poslami svetla v pomaly dohasínajúcej slovenskej hip-hopovej komunite. Dohasínajúcej ani nie tak počtom, ako skôr naozaj novou a kvalitnou produkciou.

Aj preto všetci s napätím očakávali na ich prvý „oficiálnejší“ počin, ktorý by všetkým ukázal, ako, a či vôbec, to chalani vedia.

Bohužiaľ, namiesto plnohodnotného albumu sa H16 odhodlali pustiť do obehu „iba“ EP, čo niekomu môže síce v pohode stačiť, no celý album je predsa len celý album (nebudem radšej komentovať poslednú, trocha zvrátenú, módu vydávať rôzne single a podobne…).

Tak či onak, na stole mi leží Jednašetka ftvojom klube, takže sa jej pekne pozrieme na zúbky…

Prvou skladbou je dnes už tak trochu povinné Intro, i keď je možno otázne, akú funkciu má plniť na EPčku. Yanove skreče sú však príjemné, takže sa pomaličky nadýchneme a môžeme ísť na vec…

Jednašestka ftvojom klube, track, ktorý sa okamžite po svojom vyjdení stal hitom. Ak by sme chceli škatuľkovať, táto skladba je akýmsi „pártytrackom“, v ktorom sa môžeme stretnúť s názvami niektorých slovenských miest. Tematicky ďalší z reprezentačných textov; ak čakáte nejaké hlboké myšlienky, musím sklamať, ale naozaj sa nijakých nedočkáte. O podklad sa postaral Grimaso, rovná pravidelná hajtka, kopák je trošku stratený, ale nijako výrazne, veľmi dobre zvolený snare, len by hádam nezaškodilo trochu originality. Napísať takýto beat dnes už nie je problém pre každého aspoň trochu skúsenejšieho producenta. Nič v zlom. Melodický sampel je naopak dobrý, stringy spolu s gitarou vytvárajú pohodovú atmosféru, takže nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, podklad dokopy funguje.

Najväčšou devízou je ale rap, čisté frázovanie, dobrý flow, niet čo vytknúť. Slová plynulo nadväzujú, chalani sa neutápajú v zbytočných slovných hračkách, ktoré zvyknú narobiť nepríjemnú paseku. Aby som ale iba nechválil, rap je na môj vkus až príliš priamočiary.

Bohužiaľ, z tejto skladby mám nepríjemný pocit, že je až príliš vykalkulovaná, poskladaná (text aj podklad) tak, aby sa z nej za každú cenu stala „hitovka“ (v rámci možností scény). Osobne sa mi totiž zdá až priveľmi prvolplánová. Pochváliť fanúšikov, vykričať ich mestá…

Mám rád Veca. Uznávam ho a rešpektujem tak, ako iba málo ľudí zo slovenského hip-hopu. Tentokrát ma ale dosť sklamal. V tretej skladbe Keď chytím mikrofón sa postaral o podklad, do ktorého vo svojej „sólovke“ rapuje Kardinál Korec. Ale postupne. Ak sa Jazzy staral o konečnú mixáž CDčka, v tomto tracku mu trocha ušla výsledná hlasitosť, ktorá je o čosi nižšia, než zvyšné skladby. To ani nevravím o tom, že rapová stopa v tejto skladbe je nepríjemne zatlačená do pozadia. Jednoducho, mixáž sa v tomto jednom prípade nepodarila. Možno je to aj tým, že táto jediná skladba nebol nahraná v štúdiu B3, ale v dnes už tak trochu legendárnom štúdiu Jižák (Praha). Tak fakt neviem…

Vec postavil podklad najmä na bicích a basovej linke, do ktorých sa miestami pridáva „dychová sekcia“ na trubkách. Takto napísaný podklad na mňa pôsobí dosť prázdne. Podobný minimalizmus v hip-hope vážne nemusím.

Kardinál kladie na prestretý stôl svoju osobnú spoveď, jeho pohľad na svet, úplne bezprostredný, a keby to nevyznelo ako klišé, povedal by som, že priamy a od srdca. Aspoň tak to pôsobí. Aj keď je téma viac než len klasická, vidieť nadhľad a istú dávku (možno) odvahy povedať veci, ktoré ľudia (mysliac na iné rapové kapely) iba neradi počujú. A to sa v každom prípade cení.

Tak ako ma Vec sklamal, tak ma príjemne prekvapil Jazzy so svojím podkladom k štvrtej skladbe Toe konec… Krásne nastrihaný melodický loop, možno trochu nevhodný snare drum, ale úprimne, podklad sa mi páči. Vlastne, na tejto skladbe niet čo by som vytkol a chváliť zase tiež veľmi netreba, veď od toho sú tu iní. Dylema vo svojom texte drtí všetkých kritikov (teda aj mňa;)), ľudí, ktorí nič nerobia, lebo na to jednoducho nemajú, a ak na to majú, sú príliš leniví. Aj keď „nechce dávať rozumy jak stará žena“, presne to robí, no všetko v takom štýle, že je to ihneď odpustené. Do uší preniká výborná práca s krovím (dvojhlasy), začínam spokojne pokyvkávať hlavou; len tak ďalej páni. K perličkám taktiež patrí verš: „kto chápe o čom rozpráva / a kto len rozpráva, že chápe o čom rozpráva“. Toto by sa dalo použiť na viacero vecí v tomto našom úžasne vizionárskom štáte. Jazzyho skreče skladbu na konci príjemne spestrujú…proste fajnová záležitosť.

Ako ďalší v poradí sa nám predstavuje Opak (z formácie AMO) a jeho remix skladby Nech ti nejebe. Vynikajúca vec. Mierne dancehallový feeling dáva celej skladbe svojskú a zvláštnu atmosféru, a keďže ja dancehall môžem, niet o čom. Možno by som v niektorých miestach beat viac rozbehol, nech do toho ide naplno. Zarovnal kopák a hajtku, nech to šľape. Ale aj tak, pred Opakovým umením sa skláňam. Podklad organicky dopĺňa Dylemov a Kardinálov rap, pomaly zdvíham ruky, začínam skákať do rytmu. Už si to dokážem predstaviť na tanečnom parkete. Hovoriť niečo o texte je myslím úplne zbytočné, veď túto skladbu i tak každý z vás pozná. Alebo sa mýlim? Jednašestku uzatvára radio edit skladby Jednašestka ftvojom klube, aj keď vážne netuším, načo pri dnešnej hranosti slovenského hip-hopu v rádiách, je potrebné vytvárať verziu bez nadávok. Ale možno je iba otázkou času, kedy tomu tak nebude. Ja v to teda dúfam.

Pár slov na záver? Pre každého, kto to myslí s hip-hopom „vážne“ (nebudem riešiť, či naozaj, a či je to „iba“ módna záležitosť), je toto EP povinnosťou. Možno táto recenzia nevyznela veľmi pozitívne, no faktom je, že H16 rap robiť vedia, ich flow a frázovanie sú niečo, čo sa tak často nevidí, ba povedal by som, že sú viac než len korektné. Takýto štýl sa mne osobne páči. Samozrejme, ani tu sa chalani nevyhli drobným chybám, no nakoľko sú naozaj iba minimálne, dá sa to s jedným privretým okom prehliadnuť. Ak teda nebudeme veľmi rozoberať fakt, že nejaké myšlienky nám H16 ponúknu len veľmi ťažko. Proste a jednoducho, Jednašestka ftvojom klube je taká tanečná a oddychová záležitosť. Nič viac. Niekomu málo, inému stačí. Mne nie, ale to nech si dosadí podľa seba každý sám…