Včera: píše sa rok 1999. Zošity pokreslené rádoby variáciami na skeče, vo volkmene neprestajne niečo ako Lúza a po petržalských uliciach sa ešte veselo preháňajú vagabundi z WB. Dáva o sebe vedieť celá Druhá Strana, nielen kapela, ale ľudia z panelákov na pravom brehu Dunaja, ak zídete priamo zo Starého mosta. A narážky, že ku mne to majú ako cez Berlín. Nie, Druhá Strana, to nikdy nebola iba nejaká rapová skupina. Druhá Strana, to bol vždy pocit. Spoločenstvo ľudí z jednej časti sídliska. Genius loci. A takou je dodnes.
Dnes: ťažko sa mi píše o hiphopovom debute Druhej Strany. WB už nejaký ten rok nemaľujú (i keď na ten poludňajší end to end filmovaný tuším z balkóna sa nezabúda), ľudia zostarli, niektorí zmúdreli, niektorí začali fotiť a aj ja sám som sa ulici vzdialil ešte viac ako to bývalo v minulosti. Lenže pouličný život nezmizol. Stále fungujú nepísané pravidlá o rešpekte, „street biz“ a snaha prežiť. Čo možno najlepšie. Je jedno či to je Berlín, Druhá Strana alebo hocaké iné sídlisko v ktoromkoľvek slovenskom meste.
Presne o tomto je album Výpoveď otom čojetu videť. Je o stoke, ulici a jej zákonoch, je o špinavej pravde všedných dní. Album sám špinavý. Úprimne, dnes už týmto výpovediam veľmi nerozumiem. Ako som spomínal, vzdialil som sa. Vďakabohu či bohužiaľ, kto vie. Ale jedno sa musí uznať, keby bol album Druhej Strany urobený akokoľvek inak, keby mal napríklad lepší zvuk alebo vyrovnanejšie rapovanie, neveril by som mu. Druhá Strana by prišla o to najcennejšie čo má, o autentickosť. A to by som jej neodpustil. Všetko ostatné áno.
Pretože, nemôžem si pomôcť, stále niekde v podvedomí ju budem mať zapísanú ako kapelu, ktorej prvé demáče nosí Tofk do školy. Kapelu „z vedľajšieho vchodu“, s ktorou niektorí z nás doslova vyrástli. Samozrejme, že dnes sú Moloch aj Miky Mora niekde úplne inde. To im neberiem, ale Druhá Strana, to pre mňa bude navždy akási komunitná záležitosť ľudí so spoločným tajomstvom. Našťastie.
Nie, nepredstavujte si nejaké mystické zážitky. I keď… Tým tajomstvom je obyčajné poznanie, ako tu život chodí. Stačí sa vykloniť z balkóna alebo prejsť po ulici. Drogy, malá i organizovaná kriminalita, pár stroskotancov, ktorí sa vám za päťsto korún pokúšajú predať mobil alebo svoju sestru, ale aj večerné výjazdy do klubov a alkohol. Vo väčšom či menšom množstve. Egá rapperov a rodinné komplexy. Veci, ktoré každý z nás pozná, len niektorí si ich neradi pripúšťame.
A v tom sú chalani z Druhe Strany výborní. Nastavujú zrkadlo. Zrkadlo stoky stoke.
Včera: život plný ideálov a ilúzií. Všetko sa dá. Žiadne starosti, stredné školy a pocit, že sme králi ulíc. Králi s dózami, mikrofónmi či päsťami.
Dnes: vytriezvenie ale i nadhľad. A poznanie zákonitostí. Že napríklad debut Druhej Strany najlepšie funguje ako celok. Iste, mohol by som sa tu rozpisovať o lepších a horších skladbách, o tom, že Miky Mora predsa len nad Molochom vyčnieva, že niektorí hostia sú zbytoční, iní ako 14 výborní. Riešiť, či Damian Bos a Grazel Golias sú alebo nie sú Mikyho a Molochove alteregá, či produkcia spĺňa nejaké kritéria.
Nie, o tomto tento album vonkoncom nie je. Je o čomsi inom. Je presne tou výpoveďou o tom, čo je tu vidieť. Doslova. Je ako obyčajný ľudský život. Všetka tá šedivá medzi čiernou a bielou. Vážte si to. Kto vie kam nám rieka slovenského šoubiznisu hip-hop zajtra odnesie.
Tracklist k albumu Výpoveď otom čojetu videť (JK Rekords – 2006)
1. Začiatok
2. Druhá strana sídliska feat. Slipo, Korytnák
3. Kto si? feat. Damián Boss, Grásel G.
4. Každý vie byť zlý
5. Nepozná inú zem
6. Stratená
7. Nechoď preč
8. Nepotrebujem ťa
9. Slovos na os feat. Damián Boss, Grásel G.
10. Kde si hovno?
11. Ulica žije feat. Agresor Lotor
12. Výpoveď otom čojetu videť
13. Šokézne myslenie od Kadyšona
14. Šokézne myslenie feat. Nevieme
15. Akú farbu má ulica feat. Agresor Lotor
16. Furt stoka feat. Slipo
17. Slovenky
18. Sprav ma feat. Čistychov, Bengoro
19. Hovor čo chceš, ideme po svojom feat. Štrnásť
20. Koniec výpovede
