Chcela by som Vám predstaviť človeka, ktorý je viac známy svojou fotografickou tvorbou, angažuje sa však aj v iných oblastiach. Jeho dielo sa dá opísať ako surrealistické, no v prvom rade lachapellovské. Pre tento svoj osobitý štýl ho vyhľadávajú svetoznáme osobnosti, módne i reklamné agentúry, súkromné osoby a v neposlednom rade hip-hopové ikony. Dámy a páni, pán David LaChapelle…
Vôbec prvý job mu ponúkol Andy Warhol, čo už samo o sebe o niečom vypovedá. V súčasnosti sa permanentne zaraďuje medzi top 10 najdôležitejších fotografov sveta a z tohto oboru si už tradične odnáša všetky možné ocenenia. V jeho fotkách nájdete iróniu, humor (často čierny), nahotu. O svojej kontroverznosti tiež presvedčil napríklad obálkou pre časopis Rolling Stone, keď nafotil Kanyeho Westa, s tŕňovým vencom na hlave, ako čierneho Krista. Okrem mnohých katalógov vydal už dve knihy, LaChapelle Land a Hotel LaChapelle. Najväčším tromfom je však kniha s názvom Artists and Prostitutes, ktorá vyšla tento rok a mapuje celkový priebeh jeho kariéry od počiatkov až po súčasnosť a všetkých jej 2500 kópií je ním osobne podpísaných. Je to zároveň najpočetnejšia zbierka jeho fotografií, aká sa len môže nachádzať v jednej knihe.
O LaChapellových úspechoch a oceneniach sa dá písať tak obšírne, až to človeka prestane baviť. Prejdem teda priamo na to, čo ho spája s hip-hopovou kultúrou, a teda s predmetom nášho záujmu. Svojský pohľad na svet totiž nepremieta len do fotografií osobností, schováva sa tiež za réžiou hudobných videoklipov. Pri natáčaní videoklipu pre Christinu Aquileru v Los Angeles sa dostal do prostredia miestnych subkultúr, ktoré sa mu dostali pod kožu natoľko, že sa rozhodol stráviť v tomto prostredí 3 roky svojho života.
Pozornosť pritom zameral hlavne na pohyby pochádzajúce z ghetta, už pomerne populárne krumping a clowning. Ich počiatky sú spojené s násilím na uliciach, ktorého sa zúčastňujú často aj deti, čo má potom pomerne neblahý vplyv na ich budúcnosť (viď 50Cent). Clowning založil Tommy the Clown, keď navštevoval narodeninové partys detí, a medzi inými ich bavil jemu typickým tancom. Z clowningu sa neskôr vyvinul krumping, ktorý sa od neho odlišuje väčšou agresivitou a tiež je v ňom povolený určitý dotyk súperov (šťuch, strk, drg,…).
Pôvod oboch tancov nájdeme u afrických „křovákov“, sú vysoko energické a ich základom je pohyb hrudníka. Svoje konflikty medzi jednotlivými skupinkami, nech už sa týkajú čohokoľvek, si tak mládež môže riešiť v tanečných battles, namiesto toho, aby im vo vreckách vyskakovali nožíky. LaChapelle tento materiál spracoval tak, aby nám priblížil vizuálnu stránku týchto štýlov spolu s ich filozofiou, aby sa napokon tí najlepší z nich stretli vo veľkom súboji.
Keďže pohyby a energiu tancov už nestačila zachytiť len fotografia, LaChapelle sa stal režisérom pre film, v úvode ktorého je tiež upozornenie, že žiadne z použitých záberov neboli zrýchlené, čo je dosť presvedčivé na to, aby ste dokumentárnu snímku Rize určite nevynechali v rozširovaní svojich poznatkov o hip-hope. Okrem tanca je tu totiž kvalitne zachytená atmosféra černošskej papučovej kultúry a spôsobu prežitia v nej. David bol pritom viac ako len zainteresovaný pozorovateľ: „Pri natáčaní Rize som bol až dojatý tou zmenou negatívnej energie na pozitívnu. Z chaosu, negativity a útlaku sa zrodil pohyb, a títo mladí umelci vytvorili niečo krásne a priateľské, jednu enormnú energiu. Celé je to naozaj krásne a sexi.“
LaChapelle už v mladosti nepočúval rady iných a mal skôr problémy s autoritou, robil vlastné rozhodnutia. Veril, že vždy chce vedieť porozumieť najmä sám sebe a pracovať vlastným spôsobom. Keď napríklad začínal fotiť, vystríhali ho, že v jeho obrázkoch je priveľa farieb, a že tak sa to nepredá, no on to nepočúval. Potom mu zas tvrdili, aby nezačínal pracovať na projekte Rize.
Napriek tomu utratil všetky svoje úspory za film. Následne mu neodporúčali film distribuovať. Našťastie, dnes už vieme, že Rize bol distribuovaný do celého sveta, vyniesol mu milióny dolárov a tie najlepšie kritiky za rok 2005. V Spojených štátoch dokonca istú dobu prebiehala tanečná súťaž na spôsob reality show, kde sa tanečníci predstavovali v rôznych odvetviach hip-hopového tanca, pod názvom Rize, s podobnosťou čisto nenáhodnou. Namiesto rôznych agentov a ľudí, ktorý majú v biznise značnú moc a vplyv, počúva radšej vlastnú intuíciu, neberie do úvahy žiadne hranice a riadi sa vlastným rozumom a citom. Oplatilo sa…
„Výstava Lost and Found Davida LaChapella je prvou svojho druhu, ktorú vo východnej Európe môžete vidieť.Spojenie unikátnej príležitosti s nevšednými zážitkami pre nás predstavuje práve expozícia Davida LaChapella. Veríme, že táto výstava bude pre všetkých návštevníkov príjemným zážitkom, ako aj obohatením ich osobného umeleckého sveta,“ povedala Monika Céreová, riaditeľka J&T BANKY.
Na margo skvelého fotografa sa výstižne vyjadril aj kurátor bratislavskej výstavy Marián Pauer: „David LaChapelle je na súčasnej fotografickej scéne nezastupiteľný. Jeho snímky majú nezameniteľný rukopis, sú prejavom neopakovateľného videnia, bezhraničnej fantázie a obrazotvornosti autora, ktorý už pri prvom kontakte strháva diváka na dobrodružnú cestu medzi nebom a peklom.“
Kedy: 14. 9. 2011 – 30. 10. 2011
Kde: Panská 19
Otvorené: Ut – Ne od 11:00 do 18:00 h
