Ahojte párik, kto ste, čo ste ? Predstavte okolitému svetu seba a vaše umenie.
Maroš: Výtvarné cítenie mám od detstva. Na strednej škole, v roku 1995 som sa začal venovať maľovaniu graffiti a posledných 4 až 5 rokov aj streetartu, ktorý ma posunul k sieťotlači. Momentálne prevádzkujem malú sieťotlačovú dielňu a pokúšam sa rozbehnúť textilnú značku Alternative. Tento rok som dokončil bakalára a rád by som na magistra.
Janka: Ja som študovala na gymku. Hneď po ňom som išla študovať na VŠVU sklárske výtvarníctvo, ale tam sa mi nepáčilo a tak som to nechala hneď v prvom ročníku. Teraz budem končiť maľbu na fakulte umení v Košiciach. Odkedy som s Marošom tak spolu chodíme aj na streetartové akcie a maľovať von.
No vy ste mi pekný párik 🙂 Ako ste sa vlastme dali dokopy?
M: Na škole, ja som bol prvák a Janka druháčka. Ona sa mi páčila tak sme chodili na drinky, musel som ju rok namotávať.
Maroš čo teba baví, priťahuje, inšpiruje na maľbe a Jani naopak čo teba na graffs / streetarte?
M: Zo začiatku som (ako writer) mal s maľbou problém. Teraz, ako prestávam skečovať písmo, ma priťahuje väčšia možnosť realizácie. Veci sa dajú viac premakať, to ma teraz priťahuje viac. Aj keď popravde bojujem s tým, pretože som bol zvyknutý na formu písma a čistú estetiku graffiti, farby, tvary.
J: Mne sa najviac páči, že sa to celé deje vonku. Má to priamejšiu spätnú väzbu v porovnaní s akademickým svetom a je to také príjemne neformálne.
Každý ste z iného umeleckého prostredia, ak to tak môžem napísať. Preto sa chcem opýtať ako často dochádza medzi vami ku konfrontácii názorov?
M: Obaja si otvorene povieme čo si myslíme. Ja myslím viac technicky a moje dotazy sú teda viac z tohto súdku. Na Janke sa mi páči, že veci čo tvorí sú veľmi výtvarné. Keď už niečo maľuje veľa okolo danej témy číta, študuje a hľadá.
J: Keďže ja tvorím viac pocitovo a intuitívne, tak na Marošovi obdivujem jeho do detailov premyslené a na milimetre presné geometrické obrazy. Má veľmi špecifický rukopis.
Pekne sa dopĺňate 🙂 už ste namaľovali niečo spolu?
M: Maľovali sme už pár vecí spolu na Streetart Summite na Stanici v Žiline, ale aj voľne vonku. Do obrazov to ešte neprešlo, ale možné to je. Každopádne sme to už plánovali.
Čo tours? V graffiti vec bežná. Plánujete, alebo ste už aj maľovali mimo SR? Ty Maroš si svojho času patril k priekopníkom tours u nás, už to z teba opadlo?
M: Chystáme sa teraz do Prahy, takže tam určite vybehneme von. Čo sa týka mňa je to pravda, ale akosi mám pocit, že nemám už toľko prachov … pribudlo mi veľa práce a hlavne som si dal veľkú životnú zásadu neurobiť už žiadny vlak. A tours sú hlavne o tom.
Spomínaš vlaky. Napíš niečo viac …
M: Ja som miloval maľovať „trejny“. Prvý som spravil v Kremnici v 97roku a rok na to som ich mal už 40. V roku 2000 som bol spolu s Ckem na prvej tour vo Waršave a v tých časoch boli „Waršavské pomaranče“ ako omalovánky, takže som dal hneď 13 panelov. Po Ostrov4Graffiti v Žiline sme cestovali aj ďalej. Čechy nepočítam, to je doma.
Môžeš vypísať súčet štátov, kde všade si maľoval? A otázka na Janku ako sa pozeráš na „kriminálnu minulosť“ svojho priateľa? 😛
M: Čechy, Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Bulharsko, Holandsko, Rumunsko … niektoré viac krát.
J: Mne sa celé to maľovanie nejaví ako kriminálna činnosť, aj keď je to tak definované. Osobne mi to vôbec nevadí a to ešte musím robiť oči 🙂
Oči?
M: No Janka nám bola v nedeľu robiť oči s Opalom na chróme pri trati.
Jaaaj 🙂 taký prístup sa mi páči. Mimochodom aký je váš pohľad na „domácu umeleckú obec“?
M: Ja len poviem fúha … strašne moc ma iritujú kvázi streetart umeleckí, komixoví výtvarníci a zakladatelia streetartu na Slovensku. Teda to citujem kurátorskú obec (myslím tým akademickú výtvarnú scénu nie underground). Keďže maľujem 13 rokov graffiti / streetart a niekoľko stoviek kúskov som vystrúhal, niečo o tejto kultúre viem. Preto tak štve, keď sa dopočúvam a vidím tieto veci.
J: Je tu dosť skvelých výtvarníkov a tvoria sa zaujímavé veci, ale demotivujúco pôsobia všetky tie reči o lobovaní za určitých umelcov v súťažiach, ak tu bude takýchto „praktík“ priveľa, tak to môže umeniu na Slovensku skôr uškodiť.
Nie je ale logické, že aj v umení musia fungovať isté prvky marketingu ?! Umenie je tiež len biznis …
M: Skôr by som to definoval tak, že sú tam záujmy na zisku z niektorých výtvarníkov a rôzne osobné vzťahy, ktoré úplne rúcajú možnosť objektívne uspieť. Citujem kurátora (nemenovaného) „každý má vlastné ťažné kone“. V graffiti je fair, že dobré a zlé sa v ňom triedi samo. Nevstupuje do toho ďalšia osoba medzi spoločnosťou a autorom. V umeleckej sfére vzniká biznis efekt a teda do hry vstupuje ďalšia osoba, kurátor, ktorý je vlastne prostredníkom medzi verejnosťou a umelcom. Kurátori sa niekedy stavajú do polohy autorizovaných predajcov nejakej značky v tomto prípade umelca, či jeho diela. Dá sa teda povedať, že niekedy niektoré produkty (umelci) akoby už nemali možnosť uspieť, pretože monopoly s umením sú ovládané kurátormi, a tí si tlačia svoje produkty.
J: V umení existujú takisto objektívne kritériá a nemali by sa podriaďovať niekoho subjektívnym predstavám, alebo ich záujmom. Umelecká scéna by mala byť objektívne všestranná.
Myslím, že to nie je problém iba umenia. Každopádne čo si mi hovoril pred časom, umeniu u nás „neubližujú“ iba kurátori, ale aj profesori … kde je teda pravda?
M: Tento rok medzi mnou a pedagógom nastal komunikačný skrat a keďže je vedúcim katedry tak mi jednoducho znemožnil pokračovanie. Najhoršie na tom je, že sme sa o tom vôbec nikdy normálne neporozprávali. Jeho spôsob trestu študentov je nekomunikácia a následné vyvodenie dôsledkov. Mrzí ma to, pretože si myslím, že pedagóg by mal byť otvorený komunikácii a hlavne s nadhľadom. Riešiť problémy týmto spôsobom sa mi nezdá hodné vysokoškolského pedagóga aj keď to na Slovensku býva pravidlom. Predsa len na výtvarných školách, kde na pedagóga pripadajú 4 študenti v ročníku, mi to príde absurdné a smutné. Ťažko môže študent iniciovať nejaký rozhovor ak pedagóg dáva najavo jeho nadradenosť nad študentom. Problém nastáva aj v rôznom metri na študentov. Sú vyvolení, ktorým sa toleruje celoročná absencia na dennom štúdiu a ich celková účasť je len inštalácia záverečnej práce. Meter je veľmi divoký podľa vôle nadriadených.
No pekne. Čiže aké sú tvoje možnosti? Že neukončíš školu lebo sa profesorovi nechce?
M: No on sa postaral o to aby som nebol prijatý pokračovať v magisterskom štúdiu. Podľa jeho slov si dám rok na rozmyslenie, či chcem byť umelec.
A chceš byť umelec? 😛
M: Stále sa výtvarne prejavujem a aj budem, či už som v škole, alebo nie.
