Vzbura, kritika, silné posolstvo. Videli ste v posledných rokoch niečo podobné v slovenskom hip-hope?
Je to taký obľúbený folklór. Chlapci – lebo takmer vždy sú to chlapci – rapujú alebo aspoň kedysi rapovali o ťažkom živote na ulici, o problémoch, s ktorými sa každý deň stretávajú. O tom, ako sa tu nedá (poctivo) zarobiť peniaze, a ak aj dá sa, tak odtiaľ-potiaľ. Niekedy si k tomu dokonca vezmú neprestrielnú vestu či aspoň divoko vyzerajúce psy, pretože takýto imidž na kamere jednoducho vyzerá dobre.
Človek sa až zľakne, v akých to divokých podmienkach mladí a ich hudba (čo si tu budeme nahovárať) žijú. Akurát…
Hip-hop na Slovensku je hudba pre strednú vrstvu, a aj keď to neznie bohvieako zaujímavo, od strednej vrstvy. Zväčša ho robia chalani, ktorí majú svoju najdrsnejšiu životnú skúsenosť s pár bitkami a možno zháňaním mäkkých drôg. A aj so smrťou priateľov sa (keď to trochu preženiem) zväčša – lebo sú jedna či dve výnimky – stretli vtedy, keď sa niektorý z nich zabil pri nezvládnutí auta.
Ono sa to ťažko priznáva, že na Slovensku, a vlastne ani v našom rape takmer o nič nejde. Už v roky v ňom nie sú veľké, uveriteľné témy, a ani tu nie sú bojovníci, teda ľudia, ktorí by priniesli dôvod, za čo či proti čomu sa postaviť.
Paradoxne, jedinou autentickou vzburou tak vlastne zostávajú všetky tie konšpiračné teórie. Môžeme sa im stokrát vysmievať a hovoriť o rapperoch, ktorí keďže nedokážu pochopiť súčasný, extrémne zložitý svet, tak si ho (pochopiteľne) zjednodušujú príbehmi o sprisahaniach. Môžeme krútiť hlavou a pýtať sa ich, ako tým nelogickým blábolom bez dôkazov môže uvažujúci človek vôbec veriť. Ale oni sú zrejme dnes jediní, ktorí dnes majú svoj boj – a je úplne jedno, že ten boj je číry mentálny zmätok.
Dnes u nás hip-hop takmer nikoho nezaujíma. A ten hip-hop, ktorý väčšie množstvo ľudí zaujíma, vlastne už ani nie je hip-hop. V skutočnosti sa však tomu ani nečudujme, keďže rap už dávno nepriniesol niečo, za čo by sa oplatilo bojovať.
K politike sa takmer nevyjadruje, k problémom spoločnosti tiež nie – a ak aj áno, skôr sú to intelektuálne náznaky prenášané v duchu bratislavských kaviarní. Síce stále prináša autentické ľudské príbehy (čo je dobre), ale málokedy aj univerzálny presah.
Je to trochu absurdné prirovnanie, ale nedokážem si predstaviť, že by nejaký rapper vtrhol do kostola alebo trebárs aj supermarketu, a predniesol tam pár viet o tom, ako je Fico, Dzurinda, Radičová, Figeľ (hocikto) zvrátený hlupák. Že by kritizoval nezamestnanosť v hladových dolinách, ukazoval na korupciu, dvojitý meter či príšerné súdy aj s prokuratúrou.
Možno je trochu zvrátene povedať, že sa tu stále máme príliš dobre na to, aby o niečo vôbec išlo. Ale keď počúvate slovenský hip-hop, ten dojem môže prísť. Alebo iný, že rapperom zase ide až v prvom rade o seba.
PS: Ak týmto niekomu krivdím, mrzí ma to. A mimochodom, toto je náš spôsob, akým si pripomíname SNP.
