Iste si to pamätáte, kedysi sa pri nich používali prídavky ako „talentovaná“ či „nádejná“. Dnes sa stretneme skôr s „zavedená“, „stabilná“, „neprehliadnuteľná“. Nejaký čas prešiel, z internetových hitov sa stala kapela, ktorá vystupuje na veľkých pódiách a ktorá, či sa vám to páči alebo nie, kope prvú slovenskú hip-hopovú ligu. Konečne vydala debutový album s názvom Kvalitný materiál. A tak je najvyšší čas, aby sme sa s H16 porozprávali. Presnejšie, s jej členmi DUŠOm (alias Dilema či Koko Šais) a producentmi ABEm a GRIMASOm…
Aj keď neverím, že H16 dnes ešte niekto nepozná, skúste sa nejako predstaviť, kto je „jednašestka“?
Dušo: Kapela vznikla v roku 2003. Vtedy sme sa dali dokopy, predtým si každý robil dačo svojou cestou. Začali sme behať po koncertoch a v roku 2004 sme vydali singel. Dva roky nato teraz album.
Grimaso: H16 je konečný obraz o rape.
Na albume Kvalitný materiál je na domáce pomery iná hudba. Výrazne progresívnejšia, než je zvykom.
G: Je to určitý hudobný vývoj. Ovplyvňuje nás to, čo počúvame – nie že kopírovanie, ale páči sa nám tento štýl a robíme to pretože ten starší je už trocha mŕtvy.
Abe: Tu na Slovensku je to tak, že ten producentský vývoj je trochu zaspatý. Podľa mňa to je slabé. A aj keď ľudia na ten vývoj ešte možno nie sú pripravení, my im to chceme takto pomaličky dať najavo.
D: Nebolo to cielene robené tak, aby to nejako znelo. Nerobili sme to podľa šablóny. Vyberali sme najlepšie veci, ktoré chalani urobili, najenergickejšie skladby. Proste tie, ktoré majú najväčšiu silu. A tým pádom to vyšlo tak ako to vyšlo. Možno bude veľa ľudí prekvapených, ale je pravda, že sme ovplyvnení tým, čo počúvame. A chceli sme urobiť album, ktorý je iný ako všetky, ktoré tu doteraz boli. A hlavne album, ktorý bude súčasný.
Nebojíte sa trochu reakcie ľudí? Pretože ja mám pocit, že tí sú tu ešte stále naučení myslieť v istých škatuľkách.
A: No práve na to som chcel poukázať, že my im to takto pomaly dávkujeme.
Pre mňa to bola skôr šoková terapia.
A: Myslíš?
G: Išli sme si staršie veci a pomaličky to prišlo a ľudia si na to hádam zvyknú.
D: Je rok 2006 a ja si myslím, že tých trueschoolových skladieb za tých povedzme 20 rokov už stačilo. Teraz sa robí rap iným štýlom. Používajú sa iné zvuky. Myslím si, že pomalšie skladby nám viac pasujú, pretože je to čosi iné. Napríklad dávať rýchlo do pomalého beatu. Chceli sme si to vždy vyskúšať.
Povinná i keď nudná otázka. Máte nejaké vzory?
D: Robím si po svojom, ale je zopár rapperov, ktorých počúvam radšej ako ostatných. Sú to ľudia z Atlanty – TI, Young Jeezy, mám veľmi rád aj New York – Diplomats. Je toho veľa.
G: Tie všelijaké južné vecičky, tie rôzne nové zvuky a tak.
Čo hovoríte na Londýn?
G a A: V pohode, ale nejako špeciálne to nežerieme.
D: Neviem, prečo si to vlastne spomenul, pretože to je hudba, ktorú nikto z nás veľmi nepočúva.
Ono sa niekedy medzi crunk a grime celkom ťažko rozlišuje.
D: Ako pre koho, myslím, že to nie je až také podobné.
G: My robíme pomalé beaty, grime je rýchly. Okolo 75, 80 bpm a dávame tam len rýchle hajtky. Do pomalých vecí dávame rýchlo zahrané veci a ono to je pomalé, ale znie to akoby to bolo rýchle, energické.
A: Keď je ten rap rýchly, tak to celé znie rýchlo, ale inak je to pomalé.
Vec, ktorá sa v poslednom čase dookola premieľa, je hip-hop a pózy, hranie sa na čosi. Je hip-hop naozaj také divadlo?
D: V istom smere aj áno. Rapperi musia byť aj dobrí herci, ale zároveň musia pôsobiť prirodzene. Snažím sa, alebo keď hovorím aj za ostatných, tak sa snažíme robiť rap podľa skutočnosti, nevymýšľame si tam veci, nehráme sa na čosi, čo nie sme. Niektorí tam vidia, že sa hráme na gangstrov, ale to sa im zdá podľa mňa preto že nie sme úplní dilinkovia a nehanbíme sa za to čo sme – nech vidia.
Teda do istej miery to je fikcia?
D: Do istej miery je, ale vždy je to ľahké rozoznať, čo z toho myslíme ako srandu, čo je v podstate taká „prehánka“ a čo je naozaj. To je zase na ľuďoch, aby si to vedeli rozlíšiť a s tým im v podstate aj tak nepomôžem.
To je asi fakt. Súvisí to aj s vekom hip-hoperov? Pretože to je ďalší fenomén, ktorý sa práve zvykne riešiť.
D: Možno je to preto, že na koncertoch stoja pod pódiom väčšinou ľudia do 18, do 20. Pretože ako všetci vieme, keď máš cez 20 ako my alebo 23, tak už sa ti nechce hodinu držať ruky hore a hulákať na každú vec, skôr stojíš vzadu a vnímaš to, len si to šmakuješ. Pre mňa ten vek nehrá až takú rolu, beriem všetkých ľudí, ktorí berú hip-hop ako hudbu, ktorá im pomáha s rôznymi vecami a ktorý patrí k ich životu. Všetci sú v rape vítaní, nikdy to nebude tak, že sa to bude rozdeľovať podľa veku. Že keď máš 16, ešte nemôžeš počúvať rap. Na veku podľa mňa nezáleží, aj keď samozrejme tí mladí pochopia až neskôr, o čo tam naozaj ide.
Tak o čo teda v tom hip-hope podľa vás ide?
D: O pravdu.
A: O strašne veľa vecí.
G: Je to spojenie hudby.
A. Máš napríklad mainstream hip-hop, kde ide o zábavu, máš trueschool, kde dávaš vážne a o živote.
D: Reality rap, o svojom živote, o tom, čo je okolo teba, čo každý deň vidíš, a čo si o tom myslíš.
A: Sú aj halucinácie, vymyslené texty, pimpin rap a srandičky. Ďalšia kapitola sú dissy.
D: Je toho veľa. V tomto je rap rozmanitejší v porovnaní s ostatnými hudobnými štýlmi. Pretože sa v ňom môžeš vyjadriť fakt hocijako a k hocičomu. Určíš si spôsob.
Dá sa dnes, keď sa hip-hop dostáva do strednoprúdových médií, ešte rozprávať o filozofii či nebodaj kultúre, životnom štýle?
G: To sú tie korene, to sa už nikdy nezaprie. Ale posúva sa to ďalej. Je to stále o tom istom, o čom to bolo na začiatku. Nejaká menšina ľudí chcela čosi povedať von – my sme tiež taká menšina.
D: Ide tam podľa mňa o to, že sú isté veci, ktoré k rapu patria. Sú neodmysliteľné, čo sa týka oblečenia alebo správania sa. Alebo jednotlivých látok, ktoré sa používajú na omámenie. (Smiech.)
Nie je to tak, že dnes existuje skupina ľudí, ktorí prídu vo štvrtok večer na hip-hopovú akciu, v piatok sa nahodia na diskotéku a v sobotu pôjdu na No Name, pretože to všetko ma v jednom časopise?
G: To je taký nový druh ľudí, ktorí počúvajú všetko naraz.
A: Tomu ver, nový druh ľudí. Je to už také, že už to nie je rozdelené na tie skupinky, ale nájdu sa aj bežní konzumenti, ktorí počúvajú všetko. V tom je aj teraz ten trh silnejší, že si to kupuje hocikto.
D: Kebyže sa bavíme o ľuďoch, ktorí sú fakt ortodoxní rapperi, a ktorí naozaj počúvajú len rap, a nehovorím, že ostatné štýly rovno nenávidia, ale ktorí ich ignorujú, tak takých tu je naozaj málo. Keby bol rap založený len na nich, tak by to bolo síce pravdivé ale slabé. Záleží vždy aj na tom, koľko ľudí to osloví mimo komunity.
Producent podľa mňa potrebuje širší hudobný rozhľad, kam vy zalovíte?
G: V pohode som si vypočul Damiana Marleyho, ale mňa v podstate nič iné neovplyvnilo, len ten hip-hop. Ten juh. Všetci sme namotaní na to elektronické a neviem, že by som niečo iné počúval.
A: Čo sa týka počúvania hudby, neodsudzujem žiaden iný štýl, zase nemôžem počúvať iba hip-hop, by som sa z toho zbláznil. Počúvam aj…
D: České country a nemecké šláger hity. (Smiech.)
A: Áno, jasné. Občas si vypočujem aj iné štýly, niektoré viac do drum’n‘bassu.
Pomáha hip-hopu to, že sa stáva stredným prúdom? Že ho začali hrávať v hitparádach?
D: Určite to pomáha, ale ako všetko to má aj svoje nevýhody, napríklad to že sa do rapu dostáva veľa ľudí, ktorí o ňom vôbec nič nevedia. Proste zmenia štýl, image, všetko a zrazu sú z nich veľkí rapperi. Lenže sú falošní a nikto im to neverí.
Máte vcelku v zuboch kritiku, narážam na rýpnutie si v skladbe Choré riadky. Takže, čo vy a kritika?
D: Mám rád konštruktívnu kritiku. Viem si aj priznať, že som niektoré veci mohol urobiť aj lepšie. Väčšinou sa ale stretávam s kritikou, ktorú si dokážem obhájiť. Sú to poväčšine len nesprávne pochopené veci. Ale keď je konštruktívna kritika, ktorá má hlavu a pätu a trafí ma, tak si to viem priznať a viem si z toho aj čosi vziať.
A vám ako producentom takáto kritika pomáha?
G: Mňa osobne sa kritika nedotýka.
A: Mňa sa už dotkla kritika, boli tam také veci, že samplujem už urobené veci z 80. rokov a takéto veci. Čo je v hip-hope úplne bežná vec. A to títo ľudia vôbec nevedia. To sú tí, o ktorých sme sa rozprávali, že nevedia nič.
G: Záleží, od koho tá kritika je, keď mi povie kamoš, že to alebo oné, tak to zoberiem. Ale keď ti povie niekto, že je tam použitý sampel, čo je podľa mňa tak trochu rešpekt pre toho, kto to spravil – veď aj nás raz budú samplovať. Ide o to, že sa do toho nevyznajú, že sú slabunkí.
Ale všímate si, kto čo o vás hovorí.
D: Počúvam každého kto o mne hovorí, ale väčšinou sa iba zasmejem. Takto – hahaaaaaaaa. Niektorí ľudia nám vyčítajú veci, ktoré sme urobili naschvál tak ako sme ich urobili. Neviem prečo má stále toľko ľudí ten pomýlený pocit, že každý čaká na ich vyjadrenie.
A: Na tom albume sú skladby, kde som zámerne použil ten istý sampel ako už niekto niekde použil. Ale nájdem si ho sám na platni, vystrihnem. Nerešpektujem, keď niekto vezme celý podklad alebo kompletnú slučku.
D: To sa nerobí, je to veľmi jednoduché takto použiť sampel a už tam len dodať bicie. Z tej istej banky len z vedľajšej zložky.
A: Napríklad na Viktor Hazard mixtape sme urobil track Seriózna hra a to vzniklo tak, že ja som nevedomky sťahoval nejaké sample a urobil z toho hudbu a potom som sa dozvedel, že to bolo napríklad zo samplovacieho CD. Zobral som string, klavír som zrýchlil – a to ma tiež vytočilo, že potom tie deti písali, že som to celé ukradol.
D: Ďalšia vec, čo nám v rape vyčítajú je, že sa u nás často opakujú niektoré frázy. A to by som raz a navždy vysvetlil. Niektoré veci treba povedať viackrát, lebo ľudia si ich na jedenkrát nezapamätajú.
A: Opakovanie je matka múdrosti.
Naša verejnoprávna televízia rozbehla kampaň, že hip-hop svojou vulgárnosťou môže zle vplývať na vývoj detí. Aký je váš vzťah k nadávkam v textoch?
D: Vieš čo si o tom myslím? Mám v pi*i, pretože všetci rodičia týchto detí hrešia. A tie ich deti sa k tomu dostanú tak či tak a som si istý, že prvé nadávky nepočúvajú od nás. Keď chcem niečo povedať a viem, že tam chcem použiť toto slovíčko, tak ho použijem, pretože sa mi to hodí. Takto by som to povedal aj v normálnom živote. Na ulici. Taký je môj štýl prejavu a teraz sa nebudem hrať na to, že som nejaký milý chalanko, že nenadávam kvôli deťom, ktoré to počúvajú. Taký je proste náš prejav, takto hovoríme. Takto hovoria všetci, len niektorí si to neradi priznávajú. Rap je o tom, že takto to funguje v skutočnom svete.
A: Samozrejme je iné, keď komunikuješ v nejakej spoločnosti, v opere napríklad, tak takéto slová nepoužiješ.
Povedzte čosi k hosťom na albume.
D: Vec bol samozrejmosť, pretože to je človek, ktorý s nami začal spolupracovať ako prvý – z tej slovenskej elity. A je to náš veľmi dobrý kamarát. Rytmus sám navrhol, že by s nami chcel spraviť track a nebránili sme sa tomu, pretože je jeden z najkvalitnejších na Slovensku. Nemalo to byť na klip, ale neskôr sme sa rozhodli, že by to mohol byť dobrý prvý singel k albumu. Je to chytľavé.
A: Najskôr tu skladbu chcel dať na svoj album on, ale potom sme sa dohodli, že si to dáme my.
D: Čistychov a Slipo, teda Lúza, to sú ľudia, ktorých som počúval ešte keď som ani nerapoval. Lúza bola moja najobľúbenejšia kapela. A s Tinou to tiež bolo tak, že ona nás oslovila, či nespravíme jednu spoločnú vec na akúsi výberovku. My sme povedali jasné, spravíme, no nakoniec sme sa dohodli tak, že si to dáme na album exkluzívne. Čo sa týka producentov, nechceli sme zbytočne volať ďalších, i keď by som si vedel predstaviť napríklad beat od Hajtkoviča na našom albume. Lenže títo dvaja „picinovia“ (ukazuje na Abeho a Grimasa) urobili mocné hudby. A keď máš ako základ 12 hudieb, tak nie je čo riešiť. Dve urobil Killa Korec a po jednej Vec a Wich. A produkcia bola ošéfovaná.
Už rozmýšľate nad ďalším albumom?
D: Jasné že rozmýšľame. Máme už tie tracky opočúvané, takže by sme chceli pripraviť ďalší materiál. Samozrejme kvalitný. Chceli by sme urobiť mixtape. Najskôr sme to chceli urobiť pred albumom, ale nakoniec sme sa rozhodli pre album, keď už sme mali ten major deal. Chceli by sme urobiť ten mixtape takou zaujímavou formou, ako sa robí teraz v Amerike. Že pôjdeme do hudieb iných slovenských kapiel, také úryvky, plus nejaké exkluzívne veci. Keby sa všetko vydarilo, mohlo by to vyjsť ešte pred Vianocami.
Už sa to riešilo kade tade, ale vy ste sa k tomu myslím nikdy veľmi nevyjadrovali. Takže ako to bolo s tým Universalom a EMI?
D: Nevydal nás Universal, je*ať, máme iný deal. Boli sme jednať aj v Universale a oni dva týždne pred tým, ako nám mali poslať peniaze a ako sme mali odovzdať materiál, povedali, že nás nechcú, že od toho odstupujú. Týpek povedal, že mu stačí AMO a že si ich necháva. Nás že už nechce. Takže sme boli v takej dosť ťažkej situácii. S EMI sme jednali aj predtým, ale ich sme odbili tým, že jednáme s Universalom a chceli sme to začať so Slovákmi. Nakoniec to ale dopadlo tak, že sme veľmi radi, že sme urobili album pod Hip-hop.sk v spolupráci s EMI, pretože tam sú oveľa príjemnejší ľudia. V manažmente EMI. A jednanie s nami je oveľa korektnejšie a verím tomu, že to bol dobrý ťah. Že všetko to zlé bolo na čosi dobré.
G: V podstate sme na ten Universal čakali a skaprilo to, takže nakoniec máme to, čo sme mohli mať hneď od začiatku. A všetko sa vyjasnilo.
A: EMI boli v podstate prví, čo nás oslovili, ale ako povedal Dušo, chceli sme niekoho, kto je zo Slovenska, aby sme to mali jednoduchšie. Ale je to vlastne to isté.
D: Jediné, čo sa stalo, je to, že sa ten album zdržal, že sme ľuďom povedali, že to vyjde skorej ako to nakoniec vyšlo. Ale myslím si, že sa oplatilo počkať, pretože sme to dotiahli a urobili ďalšie veci navyše. A na tom albume je povedané všetko čo sme chceli povedať. Takže takéto rozhovory sú vlastne zbytočné. Treba si pustiť album. Jap?
Práve rezonuje taká aférka okolo Hip-hop festu. Je fajn, že čosi podobné konečne vzniklo, možno menej fajn je, ako. Vy tam budete hrať, takže čo vy na to?
D: Nie som do toho úplne zasvätený, takže nemôžem dopodrobna odpovedať. Pre nás sa tým ale nič nemení. Neovplyvní to našu účasť na festivale. Ani Midi sa nám k tomu nevyjadril v tom zmysle, že aby sme nejako stornovali našu účasť na tomto festivale. Takže v podstate je to medzi nimi a my takéto veci neriešime. Máme dosť svojich problémov.
Je podľa vás hip-hop na Slovensku už v takom štádiu, že utiahne vlastný festival?
D: Dúfam, že hej.
Leto v plnom prúde, rôzne festivaly. Na čo sa môžeme od vás tešiť?
D: No, na novú šou s vlastnými podkladmi, na veci z albumu. Na úplne čerstvý materiál. Snažíme sa to obmieňať od koncertu ku koncertu, vždy vymyslieť čosi nové. Novú hudbu napríklad. Nejako to vždy zmeniť, aby to bolo „fresh“.
Na záver moja obľúbená. Máte priestor položiť si otázku, na ktorú ste vždy chceli odpovedať, ale nikto sa ju nikdy nespýtal. Takže…
D: Chcel by som sa ťa Abe opýtať, prečo si taký krutý?
A: V podstate neviem, nemôžem si za to.
D: A ty Grimaso, prečo si taký hustý producent?
G: Vrodené gény, moja mama je operná speváčka a tá hudba je asi uložená v mojom srdci. Aj keď ju nerobím ako ona, robím ju modernejšie. Tak, ako sa mi ponúklo.
A: Tí, čo nás nenávidia, nech sa prídu pozrieť do našej izby, zavolám tam všetkých chalanov a vysvetlím im to klavírom po chrbte.
D: Ejj!
