Tá predstava: v ruke pohár dobrého vína, pasta a nejaký syr, čerstvý biely chlieb, nohy vyložené na stolíku a výhľad na nekonečné francúzske vinohrady. Taký trochu šarmantný gýč, ale je leto a vtedy sa odpúšťajú aj horšie veci. Mne sa tá predstava páči, najmä ak by mi k tomu hral Guts.
Stará škola býva niekedy ospravedlnenie pre hudbu, ktorá znie, akoby ste ju varili v plechovom hrnci. Lenže ono je v skutočnosti niečo iné. Hodnoty a postupy, štýl. Vlastne, Štýl. Keď niekde síce môžete prísť v mikine a bermudách, no môžete aj vo fraku s bielym motýlikom.
To je Le Bienheureux – štýl. Príjemné inštrumentálne počúvanie pomalých, trochu hip-hopovoých a trochu džezových, trochu tanečných a trochu kompozične klasických beatov. Počúvanie, ku ktorému si vezmete kvalitnú fľašu ľahkého alkoholu či naozaj dobrú knihu. Počúvanie, ktoré je trochu mentálnou očistou a trochu melancholickým snívaním.
Jestvuje totiž hudba, ktorá k vám šepká i hudba ktorá na vás rovno kričí. Hip-hop v rôznych podobách väčšinou patrí do druhej kategórie. Iste, niekedy kričí blbosti, niekedy má zmysel počúvať, no kričí. Guts je to šepkanie. A na takéto šepkanie musíte byť trochu pripravený. V stavoch, keď vás prenasleduje nuda alebo spleen, keď vám práve dala bývalá budúca bývalá kopačky alebo vám celý deň v práci nadával do idiotov nejaký iný idiot.
V také dni asi nesiahnete po rapperovi, ktorý pred mikrofónom onanuje o stoke či narodeninovej párty so striptízom. Vtedy si pustíte hudbu, ktorá dovolí, aby ste počuli a usporiadali si vlastné myšlienky.
Oficiálne informácie hovoria, že Francúz Guts bol producentom rapových formácií ako Passi a Sages Poets De La Rue či mozgom Alliance Ethnik. Nech, pretože rovnaké zdroje tvrdia, že „do svojej hudby primiešava všetky prísady potrebné pre masívny hlavný prúd“. Na to môžete rovno zabudnúť, Le Bienheureux so stredným prúdom, tobôž masívnym, aj keď netuším, čo to má akože znamenať, nič spoločné nemá. Je to „len“ príjemná, oddychová a u nás trochu v rohu krčiaca sa verzia (iného) inštrumentálneho hip-hopu s jemným feelingom šesťdesiatych a sedemdesiatych, Woodstocku, Janis Joplin a černošských bardov so starou odretou gitarou. A ešte to má aj ponožku na hlave.
Album na recenziu poskytol Wegart
Tracklist k CD Le Bienheureux (Wax On Records – 2007)
1. Intro
2. Good Morning
3. Everybody Know
4. You Know Dat Shit
5. Escucha Me
6. Metis
7. Nightmare Of Paris
8. Take A Look Around You
9. Pura-Vida
10. Skunkfunk
11. Cry And Smile
12. And The Living Is Easy
13. Sweet Love
14. Endless Night
15. Narco Trip
16. I Love You Its So Hard To Say
