Stretnutie u ADho pred vchodom, presun na ulicu Sama Chalupku pri vchod číslo 35, ako už tradične prší. Téma rozhovoru: Čo je s ADem a jeho plány do budúcnosti…
Asi pred rokom, keď bol v Sampleri s tebou rozhovor si spomínal, že máš pripravený materiál na vydanie albumu. Čo sa stalo, že si od svojích plánov upustil?
Keď som bol pred rokom v Sampleri, tak som bol v období, keď som skončil vojenskú základnú službu a nemal som žiadne skúsenosti s tým, ako stáť na vlastných nohách. Ak som predtým niečo chcel, tak som proste povedal mame a dala mi peniaze, lenže príde na situáciu a dobu, keď sa musíš sám o seba postarať a pokiaľ na Slovensku nepatríš k najvyššej špičke, nemyslím finančnej, ale čo sa týka kvality, tak ťa hudba neuživí ani do základných pomerov. Pre mňa je aspoň základný pomer príjem 15000 korún, keď chcem zaplatiť nájom, odvody, jedno, druhé, tretie, štvrté a chcem, aby mi ostali aspoň nejaké tisíce na to, aby som si ako mladý človek niečo ušetril. To bolo v období, keď som takéto veci neriešil. Teraz, keď také veci riešim, je to na úkor niečoho, v mojom prípade na úkor tvorby. To ale neznamená, že nerobím texty, že si doma nerapujem, aby som nevyšiel z cviku. Dennodenne si rapujem nové veci, ktorých nie je až tak veľa, ale keď prídem na vystúpenie, aby som nepôsobil ako amatér. Z toho vyplýva to, prečo nemám materiál na album. Nie je to z toho, že by som nemal inšpiráciu, alebo by som stratil chuť do tvorby, to vôbec nie. Napríklad pred dvoma dňami som bol s Lyrikom a Džuvom pri jednom ohni so špekačkami a 2 hodiny v kuse sme rapovali a bavili sa o slovenskej scéne, čo je teraz, čo predtým, či máme motiváciu. Motivácia je veľká, aj inšpirácia aj chuť do tvorby, ale je to na úkor toho, že ma to skrátka neuživí. Preto musím tých 95%, ktoré som hudbe venoval ako tíneďzer, upraviť do normálnejšieho pomeru. Aby som sa dostal v rámci práce do normálneho, viac než základného rozpočtu. Práca, ktorú robím ma baví, rovnako ma baví aj hudba, sú to dva elementy, ktoré spájam, ale vždy ide jeden na úkor druhého. V rámci roka preto už neurobím 7-8 vecí, ako som bol zvyknutý, ale urobím 2-3 veci, ktoré urobím najlepšie ako viem a tak isto ich odrapujem najlepšie ako budem vedieť v štúdiu. Tento mesiac, ak všetko pôjde podľa plánu, chcel by som ísť do štúdia Opatovce a nahrám tam jednu novú vec, ktorú mám spravenú, aby bola aspoň nahraná a aby mi mohol, buď ja alebo iný producent spraviť na ňu hudbu.
Tak to sa tešíme. Nejaký čas po tom rozhovore v Sampleri si mi spomínal, že už asi nevydáš album, ale dáš von iba vinyl s CD verziou vinylu, ktoré by obsahovali iba niektoré z vecí z chystaného albumu.
Áno, lenže problém je, aby moje najzákladnejšie uspokojenie bolo aspoň v tom, že to, čo do toho vrazím, dostanem aj späť. Keď dáš na pult 4 banány, chceš ich hodnotu dostať späť. V prípade vinylu „Kapitalizmus“ som do toho vložil určitú finančnú čiastku, Lyrik, jeden nemenovaný človek z Trnavy, v Prievidzi dvaja nemenovaný DJi rovnako. Tá suma sa bohužiaľ doteraz nevrátila. Ide o kvalitný materiál, na Lyrikovej strane je „Nárez“ čisto na párty, druhá vec, „Život je ťažký“ je pre mňa širokospektrálna skladba. Viem si predstaviť, že si ju pustím aj na párty aj doma, pokiaľ mám gramofón. Z mojej strany, akurát sme to pred dvoma dňami zadefinovali, je to špeciálne odvetvie rapu, je to sociálny rap, môj osobný názor na to, kde žijem, reflexia prostredia, kde sa pohybujem, aký ja mám názor na to, čo je politika, čo je život, kde žijem. To je pre mňa sociálny rap.
Tým je Prievidza dosť špecifická.
Je, to chcem povedať, tým pádom to ale nie je predajne úspešné. Je to o tom, či človek dokáže rešpektovať aj niekoho iného z odlišným prístupom k tvorbe. Keď raz žijem v Bratislave, som ovplyvnený prostredím, dianím, lokálnymi štýlmi rapovania, ktoré sa môžu vymykať z normálu tým, že si skupina určí úplne odlišnú cestu. Radšej nebudem konkrétny, ale aj v Bratislave existujú skupiny, ktoré sú ovplyvnené skúsenejšími skupinami, ale sú aj také, pri ktorých takýto vplyv vôbec nie je cítiť a idú si svojou cestou. K tomu vinylu a jeho CD verzii, som ochotný do toho ísť, ale len v prípade, že sa mi to vráti, zatiaľ sa mi to nevrátilo a tá motivácia z mojej strany je veľmi malá. Ak budem mať zbytočné prachy, aj keď v dnešnej dobe asi zbytočné prachy neexistujú, tak ich chytím a dám ich jednorázovo do niečoho, z čoho sa mi to nevráti. Sám si vieš spočítať 1+1 a keď do niečoho vložíš a nevráti sa ti ani na pokrytie nákladov.
Máš nejaké štatistiky, koľko sa predalo vinylov Kapitalizmus?
Lyrik vraví, že je posledných 12 vinylov. Čiže to už malo byť dávno v pluse, ale peniaze sa stále nejako nevracajú, ani Lyrik, ani ja nevieme prečo. Vieme, že sme aj nejaké rozdali, ale rovnako vieme, že sme nerozdali polovicu vylisovaných vinylov. To je moja odpoveď na to, prečo momentálne nechcem riešiť vinyl. Vinyl je pre maximálne populárne skupiny ako Kontrafakt, AMO, alebo Vec, môžu si dať vylisovať 200-300 kusov. Pokiaľ nevydajú iba podpriemernú vec, tak je to absolútne úspešné. Ja nie som komerčne tak úspešný ako ostatná špička.
Takže si nikdy pri tvorbe nehľadel na to, aby si urobil skladbu, ktorá sa bude predávať?
V živote som neurobil skladbu, pri ktorej by som písal text a myslel na to, aby bola úspešná. Vždy som do toho vkladal skôr to, aby som oslovil čo najviac ľudí, čo najviac pováh, každý je iný, každý inde žije, koľko tou danou skladbou ľudí oslovím a nie koľko ľudí ma bude hrať, či to bude komerčne úspešné.
Aby to nebolo len pre úzku skupinu ľudí?
Presne tak. Myslím, že vždy to bolo a aj je mojou prioritou. Mal som 6 vecí, ktoré vyše roka boli pripravené, zmastrované, hotové, ale keď ti niečo dlhšie ako rok stojí a si to pustíš, tak to stráca aktuálnosť. Pokiaľ to ale nechceš oficiálne vydať, stačí bežnému poslucháčovi nahrávka s priemerným masteringom na to, aby si to pustil v mp3 playeri. Ide o to, že tie skladby, ktoré som zmastroval, vyprodukoval ešte v čase, keď som na to mal veľa času už pre mňa stratili aktuálnosť a tie, ktoré som považoval za ako-tak aktuálne som hodil na ArtAttack. Išlo o vec s Dekom, „Zopár dní“. Ďalej „5 rokov v hre“, to bola prvá vec, ktorú som spravil mesiac po vydaní albumu „Rap, čo ma reč“. V dnešnej dobe, keď je niečo mesiac na nete, aké je to zhruba aktuálne. Pre mňa je to už absolútne neaktuálne, urobil som to len z toho dôvodu, že je tu na Slovensku určitá skupina ľudí, ktorým možno môj štýl sedí, radi si ho vypočujú, tak nech si to stiahnu, pokiaľ na to majú chuť. Nikoho nenútim, pokiaľ na to nemajú chuť, nech si to nesťahujú. Akurát tú malú dopytovú dieru, ktorá vzniká tým, že nerobím, aspoň čiastočne vyplním.
Plánuješ do budúcnosti s niekým spolupracovať? Spomínal si mi, že ťa zaujal Torula. Je teda niekto, kto ťa oslovil?
Torula je pre mňa človek, ktorý rapovať vie, má vlastný štýl a dáva presne. Pre mňa je rytmická presnosť veľmi dôležitá. Pre mňa je „Moc“ presná skladba, osobitý štýl a artikulačne bezchybne zarapovaná. Toto ja viem oceniť a viem, že je blízky JSS, pozná sa s ním Lyrik, pozná sa s ním Konko, ja sa poznám s Konkom, je môj hlavný producent, ktorému ja hocičo zverím do rúk, je to aj môj veľmi dobrý kamarát. Tým, že je to takto poprepájané s Lyrikom aj s Konkom, že som aj s Torulom hovoril a som s ním v kontakte, tým je pre mňa spolupráca do budúcnosti s ním reálna. Jedine ak by sa vyskytlo niečo, že by som mal toľko veľa práce, ale to vidím ako málo pravdepodobné.
Presne na toto som chcel týmto rozhovorom poukázať, že to nie je o tom, že by ťa niečo znechutilo alebo by ťa nebavil rap, ale o tom, že najprv musíš zabezpečiť seba, rodinu a až potom robiť rap.
Keď v rape začneš…to je jedno, nemusíš začínať v rape, môžeš začať v graffiti, v breakdance, v hocičom. Pokiaľ chceš mať rešpekt a uznanie od skupiny, ktorá tam bola pred tebou, musíš niečo dosiahnuť, v breaku štýlom tanca, v rape nosičom, demom, skladbou. Dokázať niečo, že si, že máš špecifický prístup. Potom ťa začnú ľudia brať a postupne z toho môžeš nejakým spôsobom profitovať…Tak a teraz mi volá Tučko ohľadom festivalu…
Kde ťa teda môžeme v lete vidieť?
30.7. som bol doma v Prievidzi a 6.8. festival Leháro v Trnave. Pripravím sa, aby som zarapoval nové veci, Lyrik mi bude kryť chrbát, DJ bude Konko, bude s nami aj Torula.
Takže ty už s Torulom máš hotovú vec?
Nemám…
Ale už sa dá rapovať na festivale?
To ešte nie, ale Torula už má hotovú na 100% vec s Lyrikom, už som ju počul aj odrapovanú. Takže na Leháre na hip-hopovom stagei odznie minimálne Torula v kolaborácii s Lyrikom, so mnou zatiaľ nie, ale pokojne tam Torula môže dať aj tú jeho vec, ktorá je na webe. Tá sa mi páči, je dobrá.
Takže zatiaľ si rozbehol spoluprácu iba s Torulom?
Do budúcna samozrejme Lyrik H, numero uno u mňa. Džuva ak sa prebudí a opráši si svoju lyriku, tak s Džuvom aj o polnoci, kompletné JSS samozrejme. Z ostatných ako producent Konko, s MCs Torula. Hoody, to je klasika, je ako môj brat, poznám ho veľmi dlho. V rámci projektu, ktorý som chcel robiť som mal rozrobené veci so Žeriavom aj s Kaidžasom.
To video so Žeriavom nemalo veľký úspech. Plánuješ do budúcna video?
Video nie. To je o tom, že čo je aktuálne, robili sme video, ktoré asi nebolo veľmi aktuálne.
Väčší úspech malo video k remixu „Spoza beatov“, menej práce zo strihom a väčší úspech. Dokonca ho hrali aj KoolKlube…
V KoolKlube, no ty vole…
Ako teda vlastne pracuješ?
Neviem, či to niekoho zaujíma…
Práve preto tu teraz sme.
Profesionálne robím interiérový dizajn, väčšina sa robí na počítačoch, v dnešnej dobe. Ale mám aj výtvarnú školu za sebou, Zvolen, Technická univerzita – odbor dizajn interiéru a poradenstvo, tam máš normálne talentové skúšky na dosť vysokej úrovni, musíš vedieť kresliť, základy perspektívy, tieňovania, farebného vnímania, priestorového vnímania. Tie talentovky nie sú o tom, že príde Janko Hraško a spraví ich. Musí to byť človek, ktorý sa tomu venoval, alebo ma veľký talent a nevenoval sa tomu a na základe toho ho zoberú. Moja práca spočíva v tom, že navrhujem interiéry, nábytky, farebnosti, navrhujem všetko na stavbách.
Máš nejaké obmedzenia v tom, čo robíš? Napríklad, že zákazník chce interiér na tento účel…
Nikdy nerobím prácu, ktorá by ma v niečom limitovala. Práca ma môže limitovať jedine v rozpočte, nie v tom, čo je moja výtvarná a kreatívna činnosť. Toľkoto chceme do toho vložiť, toto je moja predstava a nechávam to na vás a na vašej tvorivosti ako dizajnér. Inak by nemal dizajnér vo svete šancu fungovať, keby bol limitovaný.
A ty to v počítači urobíš, ako by to asi mohlo vyzerať?
Áno.
3D a vyzerá to ako fotka…
Napríklad. Jedného dňa možno spravím návrh interiéru pre DJa…
Takže stolík na gramce, police na platne…
Všeobecne, to bude návrh, že vojdeš do tej miestnosti a bude ti jasné, že je to DJská izba. Uvidíme kedy to spravím a uvidíme komu. Ale vravím, kandidát by bol.
Takže vlastne spájaš prácu a hip-hop? Že ťa to vôbec napadne…
Dá sa to aj tak. Keď beriem do úvahy, že mám 24 rokov a väčšina mojich rovesníkov v rape, moja generácia raperov, má rovnako rokov a tiež budú musieť začať riešiť existenciu a bývanie, tak predpokladám, že sa s návrhmi bývania obrátia na mňa. To máš takisto prepojené s hip-hopom.
Takže ak tomu správne rozumiem, tvoje plány do budúcna sú raz za čas, pokiaľ budeš mať čas, možnosť s niekým tvoriť a peniaze na štúdio spravíš skladbu, ktorú len tak hodíš medzi ľudí?
Áno, ale je mojím snom, aby ľudia v budúcnosti nespájali moje meno len s albumom „Spoza beatov“, keďže je to album, ktorý som napísal, keď som mal 18-19 a teraz mám 24, venoval som sa rapu dosť dlho a za ten čas človek vyzrie. Na albume „Rap čo má reč“ som sa realizoval ako producent, mal som tam dve pasáže, ale v nich nebolo počuť ako sa mi odvtedy zmenil názor. „Spoza beatov“ je album v tíneďzerskom veku riešený spôsobom Hurá, je tu hip-hop!. Mojím snom je teda spraviť 1 CD, na ktorom by bolo zhruba 9 skladieb, bolo by to EPčko, čisto 9 regulárnych skladieb, veci ako intro, outro a skity veľmi neuznávam. 9 skladieb, ktoré budem ja sám schopný narapovať, viem si predstaviť kolaborácie s Lyrikom, s Ďzuvom, s hocikým.
Takže by to nebolo čisté „sólo“?
Nebolo, ale z veľkej časti by som chcel práve tým EPčkom zobraziť svoje terajšie myšlienkové pochody.
Aj muzikou alebo iba textom?
Pokiaľ by mi polovičku sprodukovala nejaká spriaznená duša, napr. Konko, alebo ktokoľvek, kto má talent a bolo by to kvalitné. Na Slovensku ti už nikto aj v rámci produkcie nič zadarmo nedá.
OK, ďakujem za rozhovor. Chcel by si niekomu niečo odkázať alebo niekoho pozdraviť?
Zdravím kamošov na scéne, dizajnérov a architektov, mladých ľudí v zápale hiphopovej chute a ľudí, ktorí podporujú a nenapaľujú slovenský rap.
Po rozhovore, ako zvyčajne, prestalo pršať…
Text: Gabo / Fotky: Netrep
