Asi sa čudujete. Čo tu robí recenzia na túto bulvárom prepieranú celebritku? No čo by robila, je. Len tak obyčajne. Veď, Dara avizovala album, ktorý bude koketovať s r’n’b, soulom, dance music a trochu i hip-hopom. Po druhé, na albume je skladba Party DJ, na ktorej rapuje Rytmus. A dve produkcie na ňom má Wich. Po tretie, tak trochu trpím posadnutosťou pop kultúrou, a nájdite mi lepšieho domáceho zástupcu. A nakoniec, skúste niekedy písať o domácom rape, pri treťom CD vám dôjdu frázy. Tak to berte ako také letné ozvláštnenie.
O Dare Rolins sa píše relatívne dobre. Väčšina z nás ju pozná, najmä z vyretušovaných a len ťažko uveriteľných fotiek vo vani, vzduchu alebo sexy rozpáraných rifliach či bikinách. Sebaštylizovaná do ženy vampa prináša aspoň trošku korenia do nášho šoubiznisu. A napokon, len málokto z nás si ju pamätá z doby, keď spolu s Karlom Gottom počula v každom z nás spievať zvonky šťastia. No, ono to je už dvadsaťdva rokov – kto by to povedal.
Takže z verejného plyšového medvedíka bývalého Československa vyrástla sebavedomá žena, ktorá nahrala album D1. Bol som zvedavý, priznávam, koniec koncov, tých naozaj zaujímavých speváčok popu u nás máme asi ako nekomunistov vo vláde. Sakramentsky málo.
Aj keď práve v „black“ hudbe je to máličko lepšie. Tina má charizmu, Prednej album vytiahli producenti – i preto D1 nemusel byť úplný odpad. A ani nie je. Lenže, podobne ako väčšina domácej produkcie, ostal iba pri „chcel by“.
V prvom rade, album má fakt dobrý zvuk. Je však pravda, že nesmiete čakať nič iné ako bezstarostnú bonboniéru, ktorá síce môže na chvíľu presvetliť éter slovenských rádií – to však nie je až taká drina. Pokiaľ piesne hrajú v pozadí, nerušia. A o tých, na ktorých spolupracoval Tóno Popovič s Bratislavským komorným orchestrom alebo Marián Čekovský sa dá povedať, že sú dokonca dobré.
Nesmiete sa však priveľmi započúvať do toho, „čo“ to vlastne Dara spieva. Neviem, či to je tým, že si texty do veľkej miery písala sama. Pretože vás napadnú nepríjemné prívlastky, ktoré kolísajú od infantilné až po trápne. Rýmovaním i prácou so slabikami. Lenže pri tomto albume aj tá istá trápnosť patrí k hre, do ktorej vás Dara pozýva. Nikto predsa od Rolinsovej nečaká nejaké filozofické múdra. Aj keď toto nie je ospravedlnenie.
Neviem, niekomu sa vety ako „skôr spomaľ než zrýchli / ja chcem tiež / mať ťa v puse, vieš?“ môžu zdať odvážne alebo vtipné. Mne ani nie. Ale v porovnaní s rýmovaním dať – hrať, vieš – smieš, mám – sám, znamenie – trápenie, nás – čas – hlas, sú na tom ešte dobre. Aj zoči voči perle slovenského pesničkárstva: „som krotká / dvojbodka / krutá je samotka“. Igor Timko bledne závisťou.
Podobne i spev. Ak je hudba vo väčšine skladieb relatívne fajn – teda neurazí ale ani ničím neprekvapí – o speve Dary Rolins sa to vždy povedať nedá. Často mu chýba pre podobnú hudbu tak potrebný fíling. Tá štipka, pre ktorú chcete speváčku počúvať. Napríklad pokiaľ Čekovského If ešte ako tak zvláda, v predchádzajúcej I (who have nothing) výrazne „nestíha“. Do istej miery zato môže znova text. Ak človek nerešpektuje rytmus slovenčiny a tvrdohlavo ťahá dlhý tón na krátkej slabike – no znie to prinajmenšom divne.
Zo známejších skladieb na albume samozrejme nechýbajú ani „hymny“ slovenských a českých VyVolených. Našťastie v remixe, takže keď si odmyslíte ten text, môže sa vám Neov český minimalistický a slovenský big beatový od DFL páčiť. I keď Neo znie azda až príliš ako The Neptunes. Čo môže byť i trochu svojská pochvala.
D1 je diaľnica z Prahy do Bratislavy. Tá by mala Daru vraj charakterizovať najviac. Neukotvenosť, rozlietanosť. A istý nadhľad. Ak ale čakáte pohľad do súkromia, to album D1 nie je. Zabudnite na kľúčovú dierku. Pár morálnych všeprávd, trošku lásky a diskotéky, zamiešať a výsledkom je tento album. Veľa, málo?
Napokon, keď to človek ráta, z trinástich skladieb sú dve vyvolené remixy a jedna zbytočná Owner of a lonely heart. Ostane desať skladieb, o ktorých sa má zmysel baviť. Celkom podarená produkcia (z veľkej miery dua Kleník / Hádl), ktorá ale z často vsádza na istotu a spev, čo podobne ako pri Prednej albume trochu ťahá nadol – i keď u Dary oveľa menej. Pretože technicky azda spievať aj vie, len chýba tá správna emócia. „Strednoprúdoví“ (predstavte si pod tým čo len chcete) producenti u nás už asi dorástli, ešte nájsť tie speváčky a texty. D1 je priemerný album. Občas budete „skipovať“, občas sa započúvate (už len kvôli skladbám If a Pár chvíľ sa ho oplatí vypočuť).
Smutné však je, že u nás D1 patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v pope tento rok urodilo. Druhá vec je, že súčasný pop (vonku) sa vďakabohu posúva trochu inam, než kráča Dara. Ale, čo je to vlastne ten pop?
Apropo, Rytmus. Klasika, oberego a charakteristický flow, dve veci, z ktorých ide mnohých (predovšetkým rôzne rádoby feministky) poraziť. Ale to tiež patrí k tejto hre.
Tracklist k albumu D1 (Sony BMG – 2006)
1. Nádych, výdych
2. Túžim…
3. Chuť si ťa nájde (f. Robo Papp)
4. Party Dj (f. Rytmus)
5. Znamenie
6. Dotkni se slávy (Neo remix)
7. Ide o život )DFL remix)
8. Pár chvíľ
9. Owner of a lonely heart
10. Slowly
11. Man Amour
12. I (who have nothing)
13. If
