Cadence Weapon Hranica medzi hudbou prístupnou a neprístupnou je otvorenosť poslucháča: počúvať a akceptovať experimenty, zvukové plochy a maľby, sónické koláže a vlnové vibrácie. Chce to trochu optimizmu, po pár sekundách album nezahodiť ako kakofonickú hlúposť určenú trom študentom hudobnej vedy a piatim experimentátorom so zvukom.
Pri albumoch z produkcie sublabelu nindžov Big Dada vlastne nikdy neviete. Jednak čo vás čaká a jednak, či sa to bude dať počúvať. Na rovinu, nepovažujem sa za bežného, tobôž konzumného poslucháča muziky a môj hudobný vkus je často dosť pofidérny. Možno to súvisí s tým, že ak človek naozaj počúva veľa hudby, začne vyhľadávať niečo, čo sa líši. Ale možno je to banálnejšie, som trochu prepnutý blbec, ktorý potrebuje z času načas počúvať podobne prepnuté blbosti: ako je napríklad kanadský Cadence Weapon.
Album Breaking Kayfabe je vlastne otázkou momentálneho rozpoloženia. Namiesto páčivého hip-hopu, ktorý by išiel na ruku (modernému) vyznávačovi trendov, valí sa z reproduktorov či slúchadiel akási viac alebo menej identifikovateľná rytmická masa, ktorá síce hip-hop ako tak pripomína, no niekedy naozaj len v náznakoch.
Podobnej hudbe sa dnes tak rado prilepujú nálepky ako glitch, 8bit alebo chip music a s prvkami tohto dekonštruktívneho prúdu aktuálnej hudby, ktorý úmyselne rozbíja zvuk, sa pohráva aj tento album.
Na vysvetlenie pre tých, čo tápajú. Kým fetišizmom elektronickej hudby (áno, hip-hop JE elektronickou hudbou!) deväťdesiatych rokov a začiatku tohto desaťročia bola snaha nájsť „dokonalé“ zvuky a vyhladiť zvuk do kryštálovej čistoty plnej ostrých hrán, pred pár rokmi ostala len nuda. Pesničkári prišli už dávno nato, že na niektoré emócie sa viac hodí stará, polorozpadnutá a rozladená gitara. Aj v elektronike si zrazu producenti povedali, že by nebolo od veci robiť to tak ako kedysi, keď vrcholom zvuku bolo pípanie gameboya.
Toto je jedna poloha albumu Breaking Kayfable. Druhá je príjemne samplované retro, ktoré vás občas kopne k trueschoolu, no ihneď to preklopí do distorzií synťákov – aby ste si náhodou nemysleli, že svet dvadsaťjedenročného bývalého hiphopového novinára z Pitchforku Rollie Pembertona je jednoduché alebo aspoň príjemné počúvanie. Nie je. Preto premýšľam, či jestvuje vôbec v mojom okolí niekto, komu by sa takýto album mohol páčiť (Karaoke Tundra? Voice Over Noise? Jack Jack? Isobutane?).
Breaking Kayfable totiž nie je hudba v klasickom a všeobecne prijímanom zmysle slova. Je to skôr zvukové hľadanie. Žiadne snívanie, stotožňovanie, pocit osvietenia alebo hnusu. Je to v prvom rade útok na uši, v druhom zaujímavý experiment: psychohygiena náročná aj na pomery Big Dada. Perfektná psychohygiena, lenže čo v prípade, keď sa máte fajn a doktorov nepotrebujete?
Album na recenziu poskytol Wegart
Tracklist k CD Breaking Kayfabe (Big Dada / Ninja Tune – 2008)
1. Real Estate
2. In Search of the Youth Crew
3. Sharks
4. Getting
5. Oliver Square
6. Juliann Wilding
7. True Story
8. Black
9. House Music
10. Do i miss my friends
11. Limited Edition OJ Slammer
12. Messages Matter
13. The New Face Of Fashion
14. Grim Fandango
15. Holy Smoke
