Zbúrať. Alebo presunúť do nejakej šopy, zavrieť, zamknúť a zahodiť kľúč. Nejako takto sa mi chce reagovať na otázku, čo so sochou Svätopluka na Bratislavskom hrade. Preháňam, ale svedčí to najmä o tom, ako dokáže kopa bronzu človeka vytočiť. Obe riešenia sú samozrejme zlé: už sme tu mali knihy pálené na hraniciach aj pápežov, ktorí s dlátom v ruke behali vatikánskymi uličkami a hľadali, ktorej antickej soche by ešte odrazili…
Ničiť diela je jednoducho vždy nesprávne a nejestvuje žiaden dobrý argument, ktorý by mohol toto barbarstvo ospravedlniť. Lenže potrebné je povedať, čo za paškvil má symbolizovať našu mystickú slovenskú „svojstojnosť“.
Každá pologramotná opica vie, že v čase Svätopluka na našom území nežili žiadni slovenskí králi. Ak ste dávali pozor na stredoškolskom dejepise, viete aj to, že Svätopluk v Bratislave nikdy nesídlil. A ak nie ste úplný hlupák, asi tušíte, že na takejto soche nemá čo robiť tisovský fašistický dvojkríž. Lebo jednak archeológovia žiaden dvojkríž zo Svätoplukovho obdobia nikdy nenašli a keby aj, tak bude podľa historických záznamov vyzerať inak.
Načo by však boli historické záznamy v krajine bez historickej pamäte? Aj túto sochu Svätopluka si u normalizačného patlala bez talentu (Kulicha) objednali komunistickí pohrobkovia z červenej národno-sociálnej úderky, ktorí o modernej ľavici v živote nepočuli.
Možno si poviete, čo už má Artattack alebo hiphop so sochou nejakých rádobypolitikov? Nuž, my tu trochu naivne milujeme umenie. Najmä umenie dobré, a potom ešte dobré a zároveň mladé. Ján Kulich a jeho hnusný Svätopluk je všetkým tým, čo vo vizuálnom umení neznášame. Bez verejnej súťaže dohodili kšeft prestarnutému gýčiarovi, ktorý sa smutne preslávil socrealistickým (skoro vždy) odpadom zamorujúcim verejný priestor. Mladí a talentovaní umelci nedostali ani šancu navrhnúť, ako by mohol monument pred hradom vyzerať. Národ teraz reprezentuje fujtajbel, z ktorého na mieste vidíte len to, čo zvykol odsekávať ten pápež z úvodu. A ktorý prekrúca dejiny tak primitívnym spôsobom, že to už nie je ani na karikatúru.
Ale čo teraz? Zničiť? Presunúť? A kam? Len dúfame, že múdre a národne orientované duše, ktoré chcú za zachovanie tohto paškvilu držať pred sochou protestnú hladovku, nespôsobia, že ľudia sa tu budú tĺcť po hlavách. Aj keď trebárs štetcami a stojanmi od obrazov.
Odporúčame: Práve beží akcia Socha a objekt, tak si sochy v Bratislave pozrite tam. Na tú pred hradom zabudnite. Pre vlastné dobro.
