Hip-hop je fajn. Ak sa práve neberie tak veľmi vážne. Ak nepovyšuje formu nad obsah a nové luxusné auto na lízing nad výpovednú hodnotu (svojich) veršov. A najmä, ak je prostriedkom a nie cieľom.
Taký rap je ochotný prijať výzvu. Výzvu ako konfrontáciu a to nielen od iného rappera. Taký rap sa dokáže postaviť pred zrkadlo a neuhnúť pohľadom. Neskrýva sa za šiltovky, potítka, mikyny a gestá a dokáže sa postaviť za to, čo rozpráva. A tiež zoči voči naozajstnej realite na ulici a nie vyfabulovaným predžutím divadelným etudám.
Takýto rap je hrdý, no nie bezdôvodný narcis. A takýto rap dokáže čeliť básnikom, pretože sám je istým druhom poézie. I keď špinavej, trochu uvravenej, občas naivnej, občas trefnej a občas i autentickej.Tento rap hádam zaznie aj v stredu, 11. 7. v bratislavskej kaviarni Kút.
Slam poetry je tak trochu mýtus. A keďže toto je Bekstejdž, tak pracujeme na tom, aby tento mýtus prišiel aj na Slovensko. Veď keď v Čechách fungovať môže… Predstavte si, že na jednom pódiu sa stretne MC, mladý postmoderný básnik, bývalý disident, nejaký punker s pivom v ruke i distingvovaná dáma z elektropopovej kapely. K tomu rovnaké tri minúty a priestor na čokoľvek, čo zaváňa poéziou.
Žiadne rekvizity, žiadne schovávanie sa za gitaru či dídžeja. Je to trochu o nervy. Ale predovšetkým sranda: pre vystupujúcich, organizátorov i divákov. O tú nám ide. Kto sa berie náramne vážne, nech radšej ostane doma. Pred telkou so šestnástkami v bikinách a zlatou reťazou na krku. Ako uviazaný pes.
Ostatných pozývame na SLAM. Lebo smečovať sa môže aj inde, ako na baskete. A áno, toto v podstate je promo text. Ale keďže v tom mám prsty, tiež čosi spoza opony. Minimálne názoru na svet. Aj toho hiphopového.
Odporúčame: logicky 11. 7. o 18.00 café Kút v Bratislave. Ale tiež nové albumy Wileyho, Dizzee Rascala a Roll Deep Crew. Pretože grime je na rázcestí. Nechystá sa zaniknúť, ale možno sa zmení. Každopádne je hudobnejší, než v minulosti. No stále rovnako plný energie, ktorá ešte nesmrdí pretvárkou, i keď marketing je neúprosný.
