A je to za nami. Game prišiel, exol flašu a odišiel. Na tohto westcoast jazdca sa tešila drvivá väčšina návštevníkov festivalu Toto je Hip-Hop 2007. Všetci sme boli zvedaví ako tento odchovanec Dr.Dre-ho naloží. K videniu však bolo omnoho viac kvalitnej hudby, o tom sa snáď presvedčila každá ľudská bytosť, ktorá prekročila brány festivalu. Ale pekne po poriadku…
Deň prvý – všetci sa tešíme na Game-a
Moja noha európskej veľkosti 36 prekročila prah festu niečo po 19tej hodine, kedy na pódiu odohrávali svoju šou český SuperCrooo. Chvíľku som postávala na kopčeku pri redbull stane a nadstavovala uško smerom k pódiu. Po českých reprezentantoch nastupuje francúzska výprava. Na pódiu sa totiž objavuje dvojica Djov z Turntabl´east crew, ktorí servirujúc svoju exhibíciu snaživo spolupracovali s publikom. Vydarená show, no odkedy som mala tú česť zažiť naživo C2C – zatiaľ neprekonateľný zážitok, neposadí ma na zadok asi nik iný.
Na malú chvíľu si dávam prestávku a presúvam sa z hlavného stage-u priamou čiarou k občerstveniu. Veru, redbull s pivom patrili medzi hlavné chody večera. Kedže na podujatiach podobného rázu býva zastúpený každý element hip-hopu, nemohlo tomu byť inak ani teraz. Obzreli sme graffiti wall, na ktorej sa realizovalo zopár writerov, pozdravili pár známych, zriešili naše fyziologické potreby (hlavne vylučovacie).
Nič už nestálo v ceste za plnohodnotných hudobným uspokojovaním. Pre úplnosť (a hlavne pre tých, čo neboli) doplním ďalšie mená vystupujúcich, ktorí odzneli pred hlavným dezertom. Vec tradične doplnený DJom Jazzym podali rozhodne super vystúpenie zadelili hity ako: Gde ste? (spolu so Zveriňákom), geniálnu Noc je 1/2 dne (s Indym), taktiež Zakázané uvoľnenie a záverečné Potlesk pre DJa. Mňaaaaaaaaaaaaaam !!!! Nasledujú Indy a Wich, H16, Old School Brothers a nakoniec Moja Reč. Tá uzavrela nádielku slovenského rapu. Napätie stúpa, už len pár minút a uvidíme ho. Pár ľudí síce rozširovalo kačice typu „Game nedojde“, a vidíte prišiel haha.
Dolaďujú sa posledné prípravy, nastupuje DJ, všetci natŕčame krky, či je tam už aj ON. A v tom prišiel. Červená mikina, červená šatka, červené „klasické“ Converse a bling bling. To je v skratke outfit, ktorý na tento večer Jayceon Taylor (rozumej The Game) zvolil. Neviem ako vy, ale mňa jeho koncert bavil. Netvrdím, že to bolo maximálne duševné opojenie aké som kedy zažila, ale myslím, že podal korektný výkon. Že mu pár krát vypadol text? No a? Nezabúdajte, že je to človek z mäsa a kostí presne ako každý jeden z nás. Skôr sa tešme z toho, že prišiel na Slovensko a zvládol koncík bez hypemana. Určite si už niektorí stačili všimnúť, ako sa niekoľkými fórami šíria diskusie, že nevypil Hennessy ale čaj. Váš naozaj zaujíma iba toto? Nepochopiteľné. Pre mňa za mňa aj keby ex-ol 2L Šofokoly bola to minimálne dobrá show.
Ja osobne som si prišla na svoje, odzneli moje obľúbené veci, špeciálne Wouldn´t Get Far, One Blood, Doctor´s Advocate. Svojou charizmou a sexi telom ma oblbol ako 15 ročnú školáčku a tak mi bolo jedno, že DJ sa nesprával ako správny DJ (to mám z tých spomínaných fór : ) … oceniť treba aj spôsob, akým sa s nami rozlúčil, vytiahnuť ľudí na stage (rozumej mužského rodu nie kozaté cice) a dať si s nimi taneček to nerobí každý. Každý ma svoj názor, no keďže ja mám priestor na prezentovanie toho svojho píšem… som spokojná.
Deň druhý – večer v znamení Gentleman-a
Po teplej sprche, teplej posteli a teplej strave sa cca o 15tej vraciam (pochopiteľne nie sama, som malá egoistka, preto píšem v jednotnom čísle) do areálu načerpať znovu pozitívnu, ale hlavne hudobnú energiu. Na hlavnom stage-i to už roztáčala záhorácka strela Gulos Potrok. Ľudí bolo kvôli skorej hodine pomenej, koncert bol zato super. Medzičasom sa naše hladné bruchá a smädné ústa predierali areálom, aby sme nakoniec zistili, že sa vlastne chceme ísť posilniť do neďalekých Piešťan. Pred odchodom sme si neodpustili koncert kontroverzného (toto slovo sa mi vážne páči) a hlavne vševediaceho MC Strapa. Chrbát mu istil Dj Spinhandz. Na ich vystúpenie sa nedá napísať nič iné ako kvalitka. Myslím, že pán Strapo bude mať na našej malej scéne ešte čo povedať a ukázať.
S plným bruškom prichádzam podporiť svojich spoluobčanov (oridží gengsta) chalanov z Turbo Boost. Billy a Spank za gramcami, Wonder v popredí. Super koncert, skvelá spolupráca s publikom, v ktorej sa Wonder ukázal ako rodený bavič. Osobne som čakala, či sa objaví aj Turbo T. Moje sny sa splnili. Turbo pribehol, uletel a rozlúčil sa s kvalitnou peckou Turbo Boost. No nechápem ako sa mohlo stať, že som ich videla iba raz : ) Nasleduje zvuková skúška Gentlemana a ľudia sa rozpŕchli ako keby bol autodrom na hodinu zadara J. Nezaostávam a odchádzam s davom.
Vypĺňam čas ako sa len dá a čakám, kým chalani z AMO rozbehnú svoj Family Biznis. Neuveriteľná energia, ktorá z tejto formácie šľahá sa nedá pomenovať jedným slovom. Moe a Opak sú jednoducho slovenská jednotka (aspoň pre mňa). Nikto iný ako práve oni nemohli lepšie pripraviť publikum na headlinera večera. Finálne zvukové dolaďovanie bolo pri živej kapele nevyhnutné a tak sme si nejakú chvíľku museli počkať. Ale stálo to zato. Gentleman sa prirútil ako tajfún a opäť dokázal, prečo je pre mnohých kráľom reggae. Samozrejme veľkú zásluhu v tom má aj jeho kapela The Far East Band.
Neuveriteľná symbióza energie, emócii, rytmu, tanca … to všetko si predstavím pri spomienke na nich. Bola som na to síce pripravená, veď už minulý rok na Pohode nás všetkých priviedli do varu, ale keď máte možnosť vidieť ich z tesnej blízkosti tento pôžitok sa vo vás zdvojnásobí. Publikum šalie a pýta si prídavok. Čo by to bol Gentleman za gentlemana keby ho aj nedal však že? Nenachádzam žiadne negatívum, ktoré by som mohla tejto formácii vytknúť, snáď len absencia mojej srdcovej piesne, snáď nabudúce :).
No chlapci a dievčatá čo napísať záverom? Viem, že sa nájde kopec ľudí, ktorí sa cítia byť neuspokojení organizáciou, Game-om , možno aj týmto reportom. To je dnešná realita, všetci na všetko nadávame. Preto by som moju snahu o priblíženie atmosféry zavŕšila miernym posolstvom…. Tešme sa z toho, že sa dokážeme tešiť. Papa
Foto: Róbert Zeleňák, Text: Khykha
