Raketový nástup. A z nuly na niekoho, koho meno ľudia skandujú, prosia o podpis, chcú sa s ním odfotiť. Všetko toto dosiahol za menej ako rok. V súčasnosti aspoň na chvíľu kráľ slovenského freestyle battlu. To je STRAPO. A aj keď tento rozhovor vznikol dávnejšie a z objektívnych dôvodov vychádza až teraz, stále má čo povedať. Pretože tento chalanisko vás vždy čímsi prekvapí…
V poslednom čase je o teba aj zásluhou rôznych freestyle battle veľa počuť. Aj napriek tomu sa ale o tebe nič poriadne nevie. Takže sa skús trochu predstaviť.
Rapujem už asi tak 4 roky, začal som doma, koncertoval u kamošov – také tie pouličné záležitosti. Vystupovanie zadarmo. Momentálne pôsobím v skupine s ktorou chystáme album. To som ja a Mravec. Spolupracujem s ním už 3 roky. Predtým sme boli v Noane produkcii, tam ešte dohrávame nejaké koncerty. V podstate to sú dve skupiny: Presso 63 a STT, každá dvaja MCs a my sme tá jedna polovica – ja a Mravec. Ja osobne som začal robiť freestyle a dopracoval som sa tam, kam som sa dopracoval. Lebo ono je ťažké preraziť, ľudia už rozdeľujú hip-hop na taký a onaký. Bolo treba dostať sa nejako vyššie, upozorniť na seba, aby som upriamil pozornosť na album, ktorý by mal teraz v septembri vyjsť a ktorý bude dobrý. Môžeš vedieť spraviť stokrát dobrý album, keď ťa nepoznajú, keď o tebe nepočuli, tak nemáš nič, nemáš meno a nie si známy – tak ťa ľudia nemajú radi.
Ako bude ten váš nový album vyzerať?
Ten album bude variabilný, dali sme tam funky, dali sme tam crunk – aby bol čo najrozmanitejší, aby ten album bol čo najpestrejší. Niečo mi tam robil Konko, niečo napríklad Viktor Hazard.
Zmenilo sa čosi tvojim víťazstvom na Art Attack Freestyle Battle?
Nie je dôležitá vec, či ma ľudia poznajú alebo nepoznajú, bolo to ale príjemne, ale nie je to nič, na čo by som staval.
Nehovor mi, že ťa to neteší, keď prídeš niekam do klubu a ľudia ťa spoznávajú.
Dokázal som jedinú vec, ktorú som chcel freestyleom vždy dokázať. Prišiel som na pódium kde boli známe mená a vyhral som. Nikto ma nepoznal, ani teraz ma ešte nikto poriadne nepozná – možno aj preto vzniká tento rozhovor. Mám pocit, že som ukázal, že ak je človek vážne dobrý a má nejaký cieľ, tak to ide. Aby ľudia konečne videli, že to nie je o tom, kto má album a kto ho nemá, ale že aj niektorí vo freesyle-e nemajú albumy, ale sú dobrí. Nezáleží na veku – pretože to je teraz taká najrozoberanejšia téma, že od koľko sa môže a nemôže robiť rap. A neviem čo všetko ešte… Že všetci si teraz robia plány, ako keď budú mať trinásť a začnú rapovať, potom podpíšu zmluvu a neviem čo. Ale ja som štyri roky makal na sebe, aby som vôbec mohol niekam ísť.
Napriek tomu sa ale stále rieši tvoj vek, máš tuším sedemnásť. Tak kde si doteraz bol?
Makal som na sebe, aby som prišiel a všetci potom hovorili, že do p*ce, kukni, ty máš 17 a pozri aký si dobrý. Aby som nedošiel, že hej, ty máš 17 a si slabučký, tak choď do…
Hovoríš, že freestyle robíš tak rok. Ako si sa dokázal za rok takto vypracovať?
Talent je jedna vec.
Čo to znamená mať talent?
Sú veci, na ktoré sa musíš vážne narodiť. Ja napríklad neviem hrať basketbal ani futbal ani ping-pong. Ani nič, proste som poleno. Ale toto robím tak, aby som to robil dobre. Otesávam to od špiny, aby to bolo proste čo najlepšie. Druhá vec je slovná zásoba, mrte na svoj vek čítam, čítam slovenské, čítam české knihy. Strašne kukám na filmy – takže slovná zásoba je dôležitá vec.
Takže podľa teba rapperovi môže pomôcť čítanie kníh?
To je soľ nad zlato. Jednak ide o skloňovanie, čo je pri freestyle najdôležitejšie. Máš danú tému a vyskloňuješ to, vieš si to predstaviť kreatívne. Proste tá obrazotvornosť, vieš si predstaviť danú tému, to čo priamo v tej chvíli povieš. Čím viacej čítaš, tým máš väčšie možnosti. Slovná zásoba, to je to najlepšie pre freestyle. Ja mám silu slova, silu presvedčovania a takýchto vecí. Sila slova je vážne dobrá vec, keď je človek proste úplne zakomplexovaný a tichý v spoločnosti, tak nemôže robiť ani dobrý freestyle. Freestyle je o tom, aby oslovil čo najviac ľudí. Veľa ľudí hovorí, že ja dávam tak, že sa viažem na publikum, že robím ‘jou jou‘ a ‘jea jea‘, ale pritom zabúdajú na podstatu, že pre tých ľudí sa to celé robí. Veľa ľudí hovorí, že rap sa robí pre prachy, ale podľa mňa sa tak nerobí.
Ono sa to ale nevylučuje, keď robíš pre veľa ľudí, robíš to aj za veľa prachov, nie?
Základ ale je, že to musíš robiť najmä pre tých ľudí. A ja som z tej generácie, ktorá už chodí na slovenské koncerty, akcie, vyrastá na slovenských veciach. Nikdy som nepočúval Ameriku, proste ma to nebaví. Majú dobre rýmy, dobrý flow, sú kreatívni, ale ja som vyrastal na Slovensku. A to je iný štýl, nová škola.
Ako si sa ty vlastne dostal k rapu?
Počúval som Limp Bizkit a ľúbila s mi tvrdá hardcore hudba. S tým rapom spolu. Začal som sa zaujímať a už som mal Trosky, Zvuk ulice, Vybrané z davu, prvý a druhý Názov. Ešte keď som mal prvý Názov, tak som začal skúšať, že aké by to bolo, keby som začal aj ja.
Ktorý z tunajších albumov si teda najviac ceníš?
Najviac mi dávajú tri skupiny, Čistychov tým, že má vec, ktorú aj ja chcem mať. Že môže mať polminútový text a vyjadrí sa k téme od A po Z. Sú MCs, ktorí majú osemminútové texty a nepovedia nič. Stále sa točia okolo toho istého. Obľubujem produkciu AMO, za to, že môžu dávať s hocikým a do hocičoho a dajú dobre. Majú dobrý flow, majú dobré rýmy aj hudbu. A obľubujem Moeho freestyle, pretože jeho freestyle je z hlavy a nikto mu to nevyvráti. Nikto mu nemôže povedať ani vytknúť, že ide naučené frázy – pretože každý aj tak vie, že on naučené veci nejde. A Kontrafakt, pretože si idú za svojím a ich tvorba je dobrá. Niektoré veci od nich síce nemusím, ale iné zase milujem. Či už je to začiatok, že otvorili brány slovenskému rapu. Bez nich by hip-hop nebol tam kde je. Obľubujem ich za tvorbu, majú dobré produkcie a aj keď sú niektoré prevzaté, tak do toho vedia dať tak, že im to veríš. Texty majú fajn, aj keď s niektorými vecami sa nestotožňujem. Ale majú svoje publikum a Rytmusa obdivujem za to, že on mi ukázal, že ten rap sa dá robiť do smrti. Keď sa robí dobre, tak sa s tým dá žiť.
Myslíš teda, že keď budeš mať päťdesiat, ešte stále budeš rapovať?
Uvidíme, keď budem mať päťdesiat. Neviem, možno že keď ja budem mať päťdesiat, tak vtedy nahrám najväčší oldschool. Bude nahrávať osemdesiatročný Čistychov – naozaj neviem.
Myslíš si, že freestyle sa dá nacvičiť?
Dá sa do toho dostať. Jediný recept je sťahovať si sety s polminutovými výsekmi hudby a písať do toho doma najťažšie témy aké sa len dajú. Pustí sa set a hneď ako sa ti po polminúte zmení hudba, tak dávaš inú tému. Keď to ustojíš, nemáš problém s témami, nemáš problém s podkladmi. Dôležité je mať rytmus. Flow sa dá napríklad dosiahnuť skúsenosťami, ale freestyleri, čo nemajú rytmus – to sa nenaučíš. Keď to proste už raz nemáš v sebe. V klube ti to možno ešte niekto ukáže, ale freestyle nedáš.
Cvičíš takto?
No jasné. Teda, už nie, ale cvičil som takto poctivo. Dával som tieto témy a tieto veci. Ale už nemusím. Som si svoje už ‘odfrístajloval‘.
Ako sa pozeráš na hudobný biznis? Iné je sa opýtať Patrika, ktorý zažil dobu, keď ešte nefungovalo, že hip-hop predáva. Ale ty si prišiel v podstate až teraz, keď je hip-hop v kurze.
Ani nie. Ešte keď som ja začínal, tak ten boom ešte tiež nebol. Boli akcie v Malackách a tak. Nie som taký, že som začal rapovať až vtedy, keď bol hip-hop vonku. Začal som robiť freestyle, keď boli vonku nejaké štyri rapové demá.
A hip-hop v hitparádach?
Myslím si, že mu to môže iba pomôcť.
Takže nemáš také tie názory, že underground a že hip-hop zomrel, a čo ja viem čo ešte?
Tak, ja som prišiel z undergroundu. Ale musíš si uvedomiť, že čím viac ti stúpa vek, tým viac sa ti mení charakter a aj inak rozmýšľaš. Zo začiatku to môže byť hobby, ale ak to budeš robiť dobre, môže to byť aj tvoja práca. Je dobré, že tie možnosti tu sú. Na koncerty chodia napríklad aj štyridsaťroční ľudia. Ktorí o tom hip-hope niekde počuli a prišli. Je dobré, že viac ľudí na ulici bude vedieť povedať, že títo sú dobrí a že Modrá Žiara je zlý. Budú vedieť, o čom ten rap je, že si ho kúpi štyridsaťročná žena a bude ho doma počúvať. A príde mafián a do každého mercedesu si to CD strčí. Napríklad. Bude viac peňazí na štúdio, na nahrávanie.
Aký je tvoj vzťah k médiám?
Média sú dobré, vždy keď dôjdem rozbitý z koncertu, pustím si správy. Môžeš rozprávať čo chceš, ale médiá ťa jednoducho ovplyvňujú. A budú ovplyvňovať. Nemám nič proti tomu. Nemyslím tým ale to, že teraz chcem čosi na spôsob – wow, Strapo, ty si teraz v telke. Ja sa nikam nehrniem. Ale pokiaľ príde príležitosť, tak prečo nie.
Pôsobíš dosť sebavedome, kde sa to v tebe berie?
Ešteže nehovoríš namyslený, pretože všetci hovoria, že som namyslený.
Natoľko ťa zase nepoznám.
Ja som sa v živote naučil veriť v seba. Tým pádom musím robiť veci a pôsobiť rozhodne. Tým aj nejako na pôsobíš na prostredie a to pomáha aj tebe. Na pódiu je to veľká výhoda. Aj pri freestyle je to veľká výhoda. Je to tak, že keď prídeš sebavedome na to pódium a povieš ľuďom ‘ruky hore‘, tak oni tie ruky hore dajú. Keď tam dôjdeš a povieš to ako frázu, ktorú používa každý, tak tie ruky hore nedá nikto.
Spomínal si album, ktorý by mal vyjsť v septembri. Prezraď viac.
Mám dobrého vydavateľa, Jofta. Mám povedať, že ho milujem. Takže ho milujem. To mi nakázal. Nikdy by som sa nehrnul vydať album, keby som nedostal ponuku. Keď dostaneš ponuku vydať album od nejakého vydavateľstva, je to ako také ocenenie. Svojím frestyleom som dokázal to, že mi zavolali JFK records. Je blbosť spraviť demo a naháňať vydavateľstvá s tým, že niekoho musíš presviedčať, že si dobrý. Vždy je lepšie, keď niekto presviedča teba. Klásť si podmienky, môcť to robiť ako chceš. A vieš, že to je dobre, pretože ti zaplatia za to, že to robíš. Aj keď väčšinou je to tak, že chcú zarobiť na tebe. Ale ocenením je už to, že práve na tebe chcú zarobiť.
Aký teda ten album bude?
Ten album bude strašný. Budem mať diamantovú platňu. (Smiech.)
To mi pripomína Zverinu, ten má tiež už naplánované ďalšie štyri albumy.
Áno. A mám naplánovane ďalšie štyri albumy. (Smiech.) Mám tam dobrých hostí, mám tam dobré produkcie. Ja som dobrý, Mravec je dobrý, takže ten album nemôže byť zlý.
No už viem, prečo ti niektorí hovoria, že si namyslený.
No, nemôže to byť zlý album. A ešte som strašne krásny a strašne inteligentný. Takže moja blízka budúcnosť je, že budem neskutočný frajer. (Smiech.)
Ako sa ti páčila akcia Artattack Freestyle Battle?
Nelúbi sa mi, že na tých bočných baroch nemajú všetok alkohol.
Toto sa mi páči. Tebe by oficiálne nemali alkohol vôbec predať.
No oni mi ten alkohol dali, ale nebol dobrý. (Smiech.) Tam bolo toľko ľudí, že som sa nevedel dostať k hlavnému baru. Musel by som ísť po hlavách. Aj sme niečo také so Zverinom vymýšľali, že pôjdeme po hlavách, ale sa nám to nepodarilo. (Smiech.) Boli tam nejakí fanúšikovia Ledka a cez nich sa nedalo prejsť. Páčilo sa mi, že tam bolo veľa ľudí. Nepáčil sa mi ten vstup, ktorý bol v Babylone vždy zlý. Páčili sa mi freestyle a páčilo sa mi, že som vyhral a že som dával do dídžeja Lucca, lebo on je podľa mňa najlepší dídžej. A že to ľudia berú inak. Že konečne vedia rozhodnúť, čo je dobré, rozumejú tomu viac. A úplne najviac sa mi páči to, a nech si hovorí kto chce čo chce, že som to vyhral tak, že aj keby tam bola Moja Reč, ľudia vedeli, že by som to vyhral ja. Aj tak som nemal ľahkých súperov, boli tvrdí a ťažkí.
Aký je to pocit postaviť sa pred toľkých ľudí?
Najprv som bol úplne rozklepaný, ale po prvom ‘jea‘ som vedel, že to je v pohode. Ľudia začali vrieskať. Po prvom víťazstve som si už bol istý. A na finále som už prišiel bez problémov.
A ako teda finále?
Viem si povedať, že som dobrý battler. Ale proste, tak ako povedal Moe, prišiel Zverina a v celom priebehu išiel lepšie. Dával do toho viac, ja som do toho počas celého večera dával menej. A vo finále sme prvé kolo dali možno tak narovnako, druhé dal lepšie Zverina a to tretie – buď mu nevyšiel podmaz alebo neviem. A vtedy som ho dal ja. Mám takú novú frázu: nad všetkými som vyhral, presne tak ako on; všetkých som porazil, presne tak ako on; som od všetkých mladší, presne tak ako on; som nový Muhammad Ali v slovenskom freestyle. Som neporaziteľný a najväčší.
Čo by si chcel ešte povedať po týchto mojich náramne inteligentných otázkach?
Chcem pozdraviť moju učiteľku angličtiny. Pani učiteľku Vajarskú. Pretože je na mňa naštvaná. A ona je úplne parádna a chcem, aby ma učila aj na ďalší rok – to tam musí byť.
Ty si chceš týmto rozhovorom žehliť problémy?
No jasné. A pani doktorka Zelenská sa na mňa tiež hnevá. To by tam mohlo vážne byť. A potom chcem ešte pozdraviť svojich hommies a všetkých ľudí, čo ma nemajú radi. Čo na mňa píšu na internete, že som loloň, že som trdlo, komerčný, namyslený a že mám krivé nohy. Tak tých chcem pozdraviť. Keď som zistil, že mám fanklub ľudí, čo ma majú radi, vedel som, že to je v pohode. Ale až keď som zistil, že mám fanklub ľudí, čo ma neznášajú, tak až vtedy som zistil, že som naozaj dobrý. Tak tým chcem poďakovať. Nebyť ich – presne ako hovorí Rytmus – nebyť vás, tak tu nie sme. Kamošov, a tak asi. Ešteže mier a počúvajte hip-hop a Strapa. A kúpte si album. (Smiech.)
Kúpiť CD od Strapa v ArtAttack Shope.
