Tento raz začnem trochu netradične. Opakovanie je asi predsa len tou matkou múdrosti, i keď začínať recenziu takýmto spôsobom nie je práve výhra. Takže, zopakujem to znova a teraz už naozaj poslednýkrát. Recenzia je názor. Samozrejme, že v čomsi sa opiera o objektívne veci, ale v podstate je tak či onak subjektívna. Neznamená, že zaujatá. Napokon, ak cítim, že k niečomu môžem byť zaujatý, buď to do textu rovno napíšem, alebo taký text vôbec nebudem písať. Prvý mýtus padá.
Ten druhý padne teraz – recenzia sa vonkoncom nepíše pre kapely. A to by mali (aj) hip-hopové skupiny konečne pochopiť. Samozrejme, dobrá recenzia by čosi mala dať i autorovi samotnej dosky, pre jej autora (recenzie, nie dosky) je však dôležitý čitateľ. Iba. Komunikuje s ním a bodka. Pretože píše preňho, nie pre kapelu.
Toľko na úvod. Prečo to vlastne spomínam? Pretože v poslednom čase sa stále častejšie stretávam s nepochopením. Nepochopením podstaty, komu je čo vlastne určené. Tak sme to hádam definitívne vybavili. A teraz, keď už máme čistý stôl, môžeme začať.
Majme teda kapelu, ktorá sa volá Rendezska.SK. Na scéne funguje už nejaký ten rôčik – tých rokov je vlastne viac ako menej – no debut v podobe albumu sa jej podarilo vydať až nedávno. Tu niekde by sme mohli aj skončiť, ale asi chcete vedieť viac. Tak poďme na to.
Rendezska nepatrí práve ku kapelám, ktoré by sa vyhrievali vo svetle nejakej mediálnej pozornosti. Možno je to trochu i škoda, pretože kapela má a vždy mala potenciál. Druhá vec je vedieť tento potenciál nejako predať. Ale teraz má album, a prvý album, to je vždy prelom, ktorý ukáže, či na to človek má alebo nie. Ustáť raz za pol roka skladbu na internete dokáže všelikto. Ustať úplne celú „dlhohrajku“ zatiaľ u nás skoro nikto.
A presne toto je problém albumu Čas vyložiť karty. Nájdete na ňom naozaj silné skladby, ktoré vás chytia za srdce, občas silné rýmy a zaujímavé beaty, nájdete však na nej aj skladby, ktoré nazvať vatou je vlastne pochvala. Pretože vata by nemala rušiť, iba spájať, no mňa niektoré skladby či pasáže skladieb priam rozčuľujú. Toľko vo všeobecnosti, a teraz konkrétne.
Skladba „singel“ Jak ho prežijem má zaujímavý nápad, Zeta na vokále, ale ten zvuk. Je to dosť škoda, no ten mix je úplne otrasný. Prebasované, zlé pomery, akoby to vychádzalo z plastového rádia z rokov dávno minulých. Bohužiaľ. Počuť to najmä v protiklade k zvuku nasledujúcej skladby (ktorá je fakt dobrá) Pridaj mi, v produkcii Moeho.
Absolútne nechápem, o čo išlo Masifovi v skladbe Kajama. Okrem teda toho, že tento track a track Riadkami rýmov s hosťujúcim Dekanom sú na albume prehodené. Pretože Kajama je zlá. Jeden zrýchlený vokálový sampel nestačí na vystavanie zaujímavej skladby. Navyše s otrasnými bicími. Toto je jednoduchá (čítaj: niekoľko minút, najviac pár hodín) záležitosť v ktoromsi z programov na produkciu hudby. Sorry, možno som tvrdý, ale je to tak. Na albume nemá čo robiť.
Veľmi príjemným prekvapením je pre mňa Gebodova produkcia v skladbe Resumé. Rastie nám tu ďalší talentovaný producent, ktorý sa nezacyklil kdesi v minulosti. Moderný elektro synťákový „bounce“ sound. Príjemný rap, výborná skladba. Aj keď toho Mayora Zet si mohli vážne odpustiť. Takto sa už nerapuje, často sa napríklad nezmestí do beatu. Naopak Blažo, big up.
Tiež sa mi nepozdáva zaradenie skitu s Danielom Hevierom s názvom Nedaj si miesto. Napriek tomu, že si Heviera veľmi vážim (napokon, celý minulý semester ma učil), vyznieva to ako obyčajná agitka. A zbytočná štylizácia. Samotná skladba Miesto ti držím je však už podstatne lepšia.
Paradoxne k najsilnejším skladbám patrí aj bonus, ktorý nasleduje po Autre. Len treba byť trpezlivý a počkať do takej polovice druhej minúty. Príjemne na mňa pôsobia aj skladby Čas vyložiť karty (produkcia Opak) či To snáď né 2006 (produkcia Beyuz13). Ostatné skôr nie. Ak sa bavíme o hudbe.
S rapom je to trochu problematické. Niežeby rap RSK bol zlý, to nie, len na môj vkus je príliš štandardný. Čítaj, často taký nemastný neslaný. Počuť to, keď porovnáte prejav chalanov a takého Moeho. A vôbec to nesúvisí s tým, že Marek je z nejakých „známych“ AMO. Celkom fajn je aj Sketov prejav, aj keď som počul klebety, že jeho pasáž bolo treba prestrihávať po jednotlivých slovách. Kto vie.
Vo všeobecnosti – nie vždy sa mi pozdáva zvuk a často nevyrovnané výkony rapperov. Blažo občas znie ako Opak (čo môže byť aj pochvala), Elbanov prejav mi niekedy vyložene vadí (ale páči sa mi jeho sebavedomie), niekedy zarazia naozaj naivne napísané texty, inokedy zase prekvapí silný zvrat. Ak by som to mal nejako zhrnúť, v podstate neviem, čo si mám o tomto albume myslieť. Je dobrý? Je zlý? Nie, ani jedno. Bohužiaľ, je celkom priemerný. Pár výborných skladieb ešte dobrý nosič neurobí. Škoda tohto výstrelu. Trochu vedľa.
Po počúvaní albumu už však chápem, prečo niektorí ľudia budú RSK vždy milovať a iných oslovovať nikdy nebude. Ide o obyčajnú spolupatričnosť, RSK je skôr učená tým, ktorí „vedia“. A tí ostatní majú jednoducho smolu. Bohužiaľ sa tak kapela uzatvára do relatívne malej ulity. Aspoň pre mňa. Ja som asi ostal stáť vonku.
Tracklist k albumu Čas vyložiť karty (Blackout – 2006)
1. Intro
2. Jak ho prežijem (plus Zetuzeta)
3. Pridaj mi (plus Moe)
4. Kolkokrát?
5. Keď nevieš, tak to nerieš / skit (plus Džuso)
6. Čas vyložiť karty (plus Sketa)
7. Kajama
8. Riadkami rýmov (plus Dekan)
9. V klube
10. Resumé (plus Mayor Zet)
11. Tsn 2005 / skit
12. To snáď né 2006 (plus Danosť)
13. Nedaj si miesto / skit (plus Daniel Hevier)
14. Miesto ti držím
15. Ťa ničím
16. Autro
