Taka je to za nami. Pýtate sa čo? No predsa otvorenie letnej koncertnej sezóny. Že tento rok bude naozaj drsná, o tom niet pochýb. Množstvo festivalov a koncertov – dokonca toľko, že zahraničné hviezdy si asi budú podávať kľučky na dverách tých pár miestnych prestížnych hotelov.
Sting, Depeche Mode, Massive Attack – a to hovorím iba o júni. Ale predovšetkým hip-popová (oficiálne funky hiphopová) zostava The Black Eyed Peas. Koncert, na ktorom v pondelok roztancovali väčšinu návštevníkov pod pódiom (snobov na VIP miestach na sedenie nerátam). A šou predviedli teda na najvyššej možnej úrovni. Škoda však počasia, ktoré nepríjemne liezlo pod bundy. Niektorí možno podupkávali len vďaka nemu. Ktovie.
Ale poporiadku. Akreditácia okolo pol siedmej, chill v kreslách vo vestibule hotela (vonku je totiž dosť kosa) a čakane na začiatok. Osem hodín, na pódium vybieha známy bubeník Martin Valihora, ktorý viac hráva kade tade po svete než doma. Na Bratislavu si však prichystal zostavu kvalitných hudobníkov, s ktorými zahrali niekoľko r’n’b a funky skladieb. Publikum to však nie práve ocenilo. Podobne ako následné vystúpenia Laciho a Street Dance Academy, Čistychova s Tinou, či AMO.
Načo chodiť okolo horúcej kaše – tá sa v pondelok jedla vcelku studená, ak dáte cenu lístkov takú, aká bola v pondelok, príde aj patričné publikum. Čítaj: slovenské „kvázicelebrity“, tatinovia a maminy s deťmi a všetci tí dôležití slovenskí podnikatelia. A tí predsa prišli na zahraničnú, slávnu, úžasnú, dokonalú a nezabudnuteľnú kapelu z Los Angeles, ktorú poznajú z rádia. A kto je oproti nim nejaký Čistychov, však. To samozrejme neznamená, že The Black Eyed Peas nie sú zahraniční, slávni a úžasní.
Naopak, ich vystúpenie bolo vskutku profi a kvalitné a nemožno mu nič vyčítať. Výkon kapely na jednotku, Will.I.Am ťažil predovšetkým zo svojej mimiky, Fergie naozaj vie spievať (odvolávam, čo som tvrdil predtým), Taboo a Apl.de.ap rapovať a všetci štyria dokopy zabávať publikum.
To samozrejme najlepšie reagovalo na známe skladby ako Shut Up, Pump It! alebo Where Is The Love, prípadne na Bobovu No Woman, No Cry. Keď teda už nemávalo vo vzduchu zapnutými mobilmi alebo nekričalo podľa pokynov Fergie či Willa.
Za jednoznačný klad ale možno považovať výborný zvuk, ktorý však nebolo počuť úplne všade. Na bočných tribúnach to bolo napríklad celkom zlé. Ani výhľad nič moc. Samozrejme, na jednu takúto poslali i novinárov, keďže tí ale mali prístup aj do sektorov pod pódiom, prvá vec, čo naša redakčná úderka urobila, bolo, že sme sa vydali medzi „obyčajných“ ľudí. Tam ani nefúkalo, ani nebolo tak zima.
Ale späť ku koncertu, The Black Eyed Peas sú jednoducho za vodou a o tom po tomto koncerte nemôže nikto pochybovať. Prítomné dámy určite potešili klasické reči o ich úžasnej kráse, nás celkom pobavila výslovnosť Willa.I.Am pri jeho „Hej Šlovááákjááá“. Chlapov v publiku azda Fergie s jej (čo asi myslíte?) mlynskými kolesami cez jednu ruku – v druhej ruke totiž držala mikrofón. A módnych fajnšmekrov určite častá zmena oblečenia. Mňa osobne bavil vychytaný prístup organizátorov i The Black Eyed Peas. Na takejto úrovni však nemožno nič iné ako profesionalitu očakávať. A ani tolerovať.
Koncert to bol však výborný a zábavný, k absolútnej spokojnosti však čosi chýbalo. Niečo, čo sa dosahuje najťažšie, ten akýsi náboj, „šmrnc“. Štvorici z The Blac Eyed Peas totiž nemožno vyčítať ani nasadenie, ich excentrické výkony boli fakt silné, ani inštrumentálnu stránku – pred ich bubeníkom klobúk dole, jednoducho nič. Koncert The Fugees však považujem za málinko lepší. Ktovie, možno to bolo to zimou. Napriek tomu, videli sme vynikajúci koncert jednej z najslávnejších súčasných kapiel. A na takéto pochúťky sa dobre zvyká. To viete, asi sme predsa len tá Pártyslava…
Text: Smoet, Fotky: Tofk
