Robte rozhovory: keď sa vám nechce, keď vás osoba na druhej strane stola vonkoncom nezaujíma, keď neviete, s kým sa to vlastne rozprávate, keď ho považujete za idiota, keď viete, že bude trepať sprostosti, keď nestíhate; keď chcete do textu prepašovať všetky štyri anglické frázy, ktoré ovládate, keď vám frajerka práve nahnevane zložila telefón, keď sa považujete za inteligentnejšieho, krajšieho a duchaplnejšieho, ako váš partner, keď si otázky dotyčný vyžiada mailom týždeň dopredu, keď vám zavolali len pred hodinou, že nejaký rozhovor vôbec bude, keď vám sľúbili pätnásť a dostanete iba päť minút, keď máte teplotu a beriete antibiotiká, keď ste sa s pýtaným hrávali spolu na pieskovisku, prípadne je váš brat, bratranec, teta alebo krstný otec, keď ste včera jeho milenke povedali, že jej partner je idiot, keď ste o ňom napísali, že nevie spievať, keď vám lezie na nervy šéfredaktor, štát, polovička a celý zvyšok rodiny, keď vás už od rána bolí po včerajšom záťahu celý človek a keď dotyčný je rapper.
Naopak, nerobte rozhovory: keď ste sa naň niekoľko hodín poctivo pripravovali, napočúvali skladby a urobili internetový rešerš, keď pýtaný sa patrí k vašim obľúbeným umelcom, ktorého kariéru sledujete už niekoľko rokov, keď viete, že by z toho mohla vzniknúť duchaplná debata, keď má čo povedať a neverklíkuje frázy, keď sa vyznáte v danom obore, štýle či žánri, keď ste vy aj dotyčný profesionáli, keď nie je slovenská celebrita, lebo netancuje, nespieva ani nenocuje niekde na stratenom ostrove, keď nežiari z titulky jedného z dvoch slovenských tieždenníkov či tak krásne farebných časopisov a keď nie je rapper.
Jednoducho, byť novinárom na Slovensku je náramne úžasné, najmä, ak chcete robiť rozhovory. Ak budete navyše dodržiavať tento návod, zaručene urobíte rýchlu a možno aj dobre zaplatenú kariéru. To, že ste kretén, je naozaj, ale naozaj iba bezvýznamná záležitosť. Podstatnejšie je predsa to, že vás na každej bratislavskej cool party poznajú po mene.
Odporúčame: byť novinárom…
