Existuje taký obľúbený mýtus. Média vraj musia zverejniť čokoľvek, obzvlášť ak to nejaký (náhodný?) čitateľ považuje za dôležité. Prezradíme vám tajomstvo: nemusia.
Poslal som najlepšie fotky vo vašom aj mojom živote, ako to, že ste ich ešte nedali na váš web? Nahral som najlepšiu skladbu odtiaľto až po vedľajší panelák, budem blikať z titulnej strany? Objavil som modro-zelenú chobotnicu na korčuliach, budem slávny? Nie, nebudeš.
Presnejšie aspoň nie u nás. Určite sa v kalných vodách slovenského internetu nájde nejaký hocikto, ktorý uverejní hocičo. Lebo je to zadarmo.
My sme si v Artatacku vždy mysleli, že naším poslaním je podporovať dobré veci. Veci, ktoré nás bavia, koncerty, na ktoré radi chodíme, graffiti, výstavy i akcie, čo máme radi. Všetky musia spĺňať dve základné kritériá: musia mať v sebe nejaký elementárny prvok kvality nielen pre našich čitateľov, ale aj pre nás. A musia nás baviť.
Mediálny priestor je priestor ako ktorýkoľvek iný. Tak, ako si do výkladu svojho mäsiarstva nedáte nepodarenú šunku od konkurencie, nenapcháte tam ani niečo, čomu dokonale nefandíte. Alebo dáte – a necháte si to zaplatiť. Volá sa to reklama. A i pri tej platí, že sa nedáme kúpiť niečím, s čím bytostne nesúhlasíme.
Pred nejakým časom to síce bolo horšie. Chodili záplavy príšerných skladieb od ešte príšernejších rapperov. Pretože, jou, práve som na štrnáste narodeniny dostal svoj prvý mikrofón, spolužiak mi poslal svoje prvé fruityloops, reason (doplň hocaký ďalší program) demo a ideme urobiť zázrak. Nech nás uznáva celý svet, alebo aspoň Kveta z vedľajšieho vchodu. Hell yeah!
No ani dnes tento druh spamu nezmizol. Takže rada: neposielajte nám to. My sme napríklad príčetní, a ak ste naozaj šikovní, nájdeme si vás. Alebo o vás už dávno vieme.
Základný rozdiel je totiž tento: kým ostatní pokrytecky predstierajú nejaké hranie sa na scénu, kde každý každému (doplň čokoľvek), my sme natoľko slušní k sebe aj vám, že to povieme rovno. Na Artattacku nikdy nebola a nebude každá blbosť. Fakt nie. A mimochodom, aj tá scéna v skutočnosti spolu prestala poriadne držať v okamihu, keď jej prvý major zaplatil vydanie albumu, prípadne videoklip.
Môžeme vám síce odpovedať nejakou univerzálnou perlou ducha, že „tvoja tvorba má istý potenciál, ale ešte musíš nejaké veci dobrúsiť. Takže zatiaľ nie, ale makaj na sebe a v budúcnosti sa určite dohodneme“. Pravdepodobnejšie totiž je, že by sme vlastne iba sofistikovane klamali – a nie, nedohodli sa.
A my klameme neradi.
