Mám rád Modré Hory. Tento projekt (rovnako ako Quasimondo) či ich eponymný debut a mixtape považujem za jedny z najlepších vecí, aké vôbec vyprodukoval slovenský hip-hop. Nič na tom nezmení fakt, že schopnosť dua Bene a Lyrik autorizovať nejaký rozhovor sa v limite blíži nule. Ale práve preto, že ich mám tak rád, začnem tým, čo sa mi na ich albume Modré Hory nepáči.
„Poznačený muzikou budem inertný plyn jak Jožo Ráž.“
Vadí mi Beyuzov beat v skladbe Každý večer. Že pôsobí ako nedoskladané puzzle, môže byť čisto subjektívna výhrada, ale že sú loopy nastrihané nepresne, to prestalo byť paranojou, keď som sa dozvedel, že vraj to tak má byť. Asi len banálne nechápem: aj autorský zámer.
Ak už rýpem, nepáči sa mi ani zvuk albumu. Polohluchému človeku môjho typu by to možno ani neprišlo také dôležité, keby nepočul ten rozdiel medzi inštrumentmi od Karaokeho Tundru a tými ostatnými. Buď to chce viac trénovať mixáž, alebo… Žiadne alebo ma nenapadá.
Keď prehltnem hlúpučkú poznámku, že chlapci sú nedozretí pózeri hrajúci sa na intelektuálov, ktoré trúsia najmä nedozretí pózeri hrajúci sa na intelektuálov (a jedna predurčenealternatívna kapela so patentom na občiansky postoj), musíme už len chváliť.
„Je na nezaplatenie ten pocit bezpečia / keď v noci bez mena sme tak strašne sami / a tá bedňa žiari tak krásne s nami / a my žiarime s ňou, keď ona žiari s nami / čo nám prinášajú tie neskutočné dámy / čo majú plné krásne pery / a ústa plné prázdnych replík.“
Bene, možno práve vďaka rečovej chybe, sa stal jedným z najzaujímavejších slovenských rapperov, pretože z negatíva dokázal urobiť charakteristický znak s atmosférou a Lyrik vyzrel (bodaj by nie po tých rokoch) na ak nie na najlepší, tak isto na jeden z najlepších flow na domácej scéne.
Príde mi, že je asi jediný slovenský rapper, ktorý vedome narába s eufóniou a kakofóniou (a tiež jeden z mála, ktorý azda vie čo tie slová znamenajú). Okrem vyčisteného frázovania a hry s dôrazom na slabiky vie využívať aj zvukomalebnosť slovenčiny. Kto povie, že v slovenčine sa „nedá“, len sám seba diskvalifikuje.
Lenže ono sa to, čudujsasvete, dá aj na Slovensku: nahrať album plný inteligentného prejavu, ktorý má zmysel počúvať aj tretí a štvrtý raz. Album plný beatov, ktoré môže znieť zaujímavo, a pritom k tomu nepotrebujete vykradnúť internetový obchod s „ejtís synťákovými“ samplami, ani byť za každú cenu zábavní.
„Moja karma je drsno zaprášená / až tak, že viem do nej nakresliť prstom archaniela / moje motto je, že keď máš beat, tak píš / moja viera váži viac než na krku párgramový kríž.“
Občas je to totiž úplne jednoduché: mať trocha vkusu, nadhľadu a hudobného talentu. A nejakého hudobníka poruke, ktorý ako Marián Jaslovský tomu (spolu)dodá výsledný tvar. Modré Hory sú totiž najinteligentnejší (a možno najvyzretejší) hiphopový album, ktorý na Slovensku dosial vznikol, až sa mi dokonca prieči označovať ho ako hip-hop.
Je pritom úplne jedno, či to je introspekcia do spodných vrstiev mužsko-ženských vzťahov, poškuľovanie na podobu aktuálneho či budúceho sveta, žmurkanie na predžutú realitu vytvorenú médiami alebo výlet do príbehu samurajov a gejší. Každopádne je to skôr počúvanie na doma, v kľude s vínom v ruke a priateľkou/om na gauči vedľa. K tomu dobré jedlo a dobrý film, dobré kulisy a dobrá hudba. A dobré Modré Hory.
„Aj žurnalisti pijú a majú rozvrátené rodiny / píšu o tom stĺpček pre svoje vnútorné noviny.“
Záver je preto úplne jednoduchý: keď sa stretne básnik, vyzretý rapper a hudobník, vznikne výnimočné hudobné dielo, špeciálne na Slovensku. Napriek drobným výhradám, či možno práve vďaka nim. Choďte sa spýtať Buonarrotiho, krása predsa potrebuje detail s kazom, až vďaka nemu vynikne. Ale ja mám Modré Hory rád, tak to berte s rezervou.
„Vraj slová sú všetko / tak asi preto tak často strácam reč.“
PS: Gratulujem inžinier!
Tracklist k CD Modré Hory (Slnko Records – 2008)
1. Intro
2. Každý večer
3. Každé ráno
4. Energia sa musí hýbať
5. Nautilus
6. Flautilus
7. Svet 2000
8. Shimabara
9. Walkin’
10. Svet 3000
11. Po víne je pravda
12. Len oni a priestor
13. Cirkus
14. Outro
