Realita je nafúknutá bublina. Vytvorili sme si ju sami, aby sa nám lepšie a pohodlnejšie žilo. Ľudí obklopuje svet plný zjednodušení a interpretácií. Je pritom úplne jedno, ako sa majú veci pod všetkým tým nánosom „kultúry“.
Pravidlá si vytvára človek a pre človeka, nejestvuje samé osebe. Zákony platia preto, že dostatočné množstvo ľudí verí tomu, že by mali platiť. Peniaze fungujú len vtedy, keď ľudia uveria v moc farebných popísaných papierikov. A morálka je tiež len dohoda, nad ktorou sa spoločnosť v nejakom konkrétnom čase dokáže nehádať.
Klameme sami seba a nechávame sa klamať ostatnými. Média tak neukazujú svet taký, aký chcú ich majitelia. Ukazujú svet taký, akým ho chceme mať. Taký, kde sú najdôležitejšími správami dopravné nehody a medvede v Tatrách. Kruh sa uzatvára v okamihu, keď následne uveríme, že najdôležitejšími správami sú dopravné nehody a medvede v Tatrách.
To neznamená, že noviny či televízie sledujú nejaký zámer – okrem svojho zisku. Len paranoik môže veriť tomu, že ich riadia židobolševici, slobodomurári či nejaký klub amerických rodín. Média ľudí neohlupujú, ľudia sú hlúpi aj tak. Ponúkajú však interpretácie, nie realitu. Ľudstvo vlastne nežije vo svete, žije v spleti rôznych interpretácií. Média sú iba ich zrkadlom. A preto je najjednoduchšie vziať takéto zrkadlo a ukázať, že odráža iba navoňanú zdochlinu.
Česká umelecko-politická skupina Ztohoven tak pustila do vysielania českej televízie jadrový výbuch a ukázala, že dokonca ani obraz vysielaný naživo nemusí byť pravdou. A minulý týždeň verejnosti dokázala, že ani občianstvo a identita jednotlivca nie sú nedotknuteľné. Že pravidlá nie sú nedotknuteľné, dajú sa porušovať a vôbec to nie je zložité.
Nemám rád konceptuálne umenie. Ani angažované či politické. Málokedy ponúka koncept, myšlienky, tobôž umenie. Umelci sa väčšinou – aj keď nie vždy – snažia ponúkať postoje a odpovede na otázky, ktoré filozofia vyriešila stáročia pred nimi. Ztohoven, Rafani, David Černý či slovenský Viktor Frešo ma nebavia. Občas mi prídu ako pózeri, no predovšetkým ako strašná nuda. Ale možno iba nerozumiem.
Ak sú však na čosi ich akcie a projekty dobré, ukazujú ľuďom, v akých ilúziách, predsudkoch a stereotypoch žijú. Neukazujú nové veci, no úprimne, koľkí z nás premýšľajú o svete, v ktorom fungujeme? A koľkí chápeme pravidlá, podľa ktorých sa otáča?
Nezabúdajme totiž, že skutočnosť osebe je nezmysel. Rovnako ako pravda, spravodlivosť či dobro. Všetko je to nános príbehov a našich výkladov. Len sme sa dohodli, že to bude fungovať takto a nie onak. Nerozčuľujme sa potom, že nás ľudia či médiá klamú, systematicky sa klameme predovšetkým my sami. Všetci.
ODPORÚČANIE: Druhý album Prago Union Dezorient Express je asi najlepším textárskym počinom, aký kedy v československom hiphope vznikol. Len minutáž nahrávky je trochu únavná. Ak to však budete chcieť trochu odľahčiť, vypočujte si Great Western Laymen od Rudi Zygadla. Vydavateľstvo Planet Mu prakticky nikdy nesiahne vedľa, takže ak chcete počuť absolútne moderný pop (až tak, že to poperi popom nikdy nenazvú), vypočujte si tento album.
