UPOZORNENIE pre čitateľov: ak považujete za intelektuálny výkon týždňa vetu: „tak tomu ver brácho!“, alebo za najprogresívnejší producentský počin Timbalandove využitie slonieho sampla, nečítajte túto recenziu. Vážne. Ešte čítate? Hm, no ja som vás varoval.
Budete totižto sklamaní, možno nahnevaní, možno sa vám bude zdať, že si z vás robím srandu. V každom prípade si ušetríte jedno zbytočné rozčúlenie. A ja ušetrím miesto v e-mailovej schránke.
Asi ste zaregistrovali krátku správičku (a ak nie, váš problém), že Karaoke Tundra, alias Viktor Tverdochlibov, sa stal jedným zo šiestich šťastných „výhercov v súťaži“ o najlepší remix skladby Witness pre (nebojím sa povedať) legendu britskej hip-hopovej scény – Rootsa Manuvu. Okrem mojej gratulácie (k jeho gipsy wedding mixu) pripájam aj poznámku pre všetkých pochybovačov, vidíte, slovenská produkcia sa dokáže presadiť aj vonku. Nie je sa na čo vyhovárať.
Hovorí sa, že človek v hudbe experimentuje dvakrát. Keď sa učí pracovať s programom (respektíve samplerom), zisťuje, ako fungujú harmónie, basa a podobne. Potom prejde fázou technicky „vyčačkanej“, no viac-menej konvenčnej produkcie (samozrejme, tento proces trvá dlhé roky). Až raz (stáva sa to len občas, ale stáva) príde na to, že klasické hranice „žánrov“ mu už jednoducho nestačia. Zrazu hľadá nové postupy, formy (a formičky), snaží sa posúvať „hudbu“ niekam ďalej. Niekedy sa dosť ťažko rozlišuje medzi prvým a druhým experimentovaním. Ale dá sa to.
Do tej druhej kategórie, podľa môjho názoru, patrí album Gastarbeiter. Karaoke akýmsi zvláštnym, takpovediac dekadentným, postupom rozbíja štruktúru a kompozíciu skladieb, jeho „album“ je svojským akustickým inžinierstvom a koncepčným šialenstvom (inak to naozaj nazvať neviem). A v tom je genialita tohto CD. Skúste pospájať hip-hop, etno zvuky, lo-fi elektroniku, analógové syntetizátory, ľudové nástroje, tantrické spevy, break beat a minimalzmus. Že sa to nedá? Omyl, dá. Vypočujte si toto CD. I keď priznávam, hranica medzi chaosom a produkčným majstrovstvom je niekedy naozaj dosť, dosť tenká.
A že tracky majú nezmyselnú dĺžku (plus mínus) dve minúty? Sám autor súhlasí s vyjadrením, že jeho skladby majú v podstate „politický charakter: používaní přístupných (a občas bizarních) zvukových zdrojů je odpovědí na situaci okolo trhu s hudebním soft/hardwarem, krátká stopáž je reakcí na zneužívanou „rozhlasovou“ délku tracků.“
Ak by ste potrebovali ešte nejakú škatuľku, verte, že zo všetkého najviac pripomína Gatarbeiter – komiks. Ono to asi bolo zámerom. Zavrite oči, predstavte si pravú nefalšovanú japonskú mangu, pomalé prelínania sa obrazov, nečakané zvraty (zmena melodickej linky napríklad v Banjo boy). Pri takejto imaginácii sa ani nemusíte veľmi snažiť, postavičky superhrdinov vyskakujú takpovediac samé.
Svoje neodmysliteľnú pečať tomuto dielku (okrem Viktora) vtlačili i mená nie zas tak úplne neznáme – DJ Spinhandz (srdce hip-hopera zaplesá), Blue M, Neutrino, MMtm, Mastroianni, Ok_01 alebo Bourek. Kto vie, ten vie, ostatným je ich zbytočné predstavovať.
O graficky neobvyklý a (priznajme si) pekný obal sa postaral, dnes už jedna z legiend bratislavskej (slovenskej) graffiti scény, Scuott (reserve07). Síce sa to sem nehodí, ale neodpustím si – obal je fakt „cool“ (teraz som trendy, nie?).
Aby som ale iba nechválil (a že je čo), niekedy mi v trackoch chýba väčšia melodickosť, párkrát mám pocit, že skladba je postavená skôr na náhodnom princípe, než na produkčnom zámere (Dacia trip). Zvukoví fetišisti by si iste našli niečo na celkovom „sounde“ tohto CD (mne sa naopak jeho živočíšnosť celkom páči – aj keď, basa v Oh my ticket, hm…)
Naopak, niektoré veci rotujem stále dookola a nie a nie sa ich „nabažiť“. Takými sú skladby Gastarbeiter, Summer hit (pripomína mi to Gorillaz), už spomínaný Banjo boy, Burn, buratino, burn (za tú odvahu spojiť naoko nespojiteľné). A je toho omnoho viac.
Toto CD naozaj nie je pre každého (pre hip-hoperov „tým duplom“). Je hádam iba pre pár „zvláštnych“ fajnšmekrov (vyšinutých bláznov, masochistov – doplňte si podľa seba). Mne sa páči, aj keď – tento album sa ani náhodou nepočúva ľahko. Sem tam rozčúli, sem tam naopak pobaví – zaspávať pri ňom ale asi nebudete. Lenže, extravagancii sa nikdy medze nekladú. A sloboda prejavu a zmýšľania sa tiež niekedy hodí.
Že ste dočítali až sem? Tak to aby som zvolal: „trikrát sláva!“ Tak ako je divná (v hocijakom zmysle) táto (kvázi) recenzia, tak je divný i tento Karaokeho počin. Asi sme sa hľadali, kto vie, no pre mňa ostane Gastarbeiter jednou z mála vecí (isteže, myslím hudobných – na čo ste mysleli vy?), ktoré ma na Slovensku naozaj niečím zaujali. Už len to, že tento album vás dokáže fakt rozčúliť, zanechať emóciu (i negatívnu, čo ale nie je môj prípad), považujem za obrovské plus. Takých nijakých albumov mám doma plné poličky a tento je v každom prípade iný. Či sa vám to páči alebo nie.
Ak hľadáte (súčasnú) hudobnú (žánrovo-výrazovú) dekonštrukciu a eklektiku (ja viem, že to znie naoko protikladne), ak hľadáte niečo nové a výrazné, siahnite po tomto CD. Riskujete ale vlastné psychické zdravie. Možno vás totiž Karaoke Tundra rozbije podobne, ako svoje skladby – až na atómy. Niekedy sa to hodí.
A mimochodom: pri písaní som NEpoužil slovník cudzích slov. Ale napokon, varoval som vás už na začiatku…
Tracklist k albumu Gastarbeiter (Mufonic recordinx – 2005)
1. Intro
2. Chvíľa ticha
3. Gastarbeiter (feat. dj Spinhandz)
4. Dacia trip
5. Oh my ticket! (feat. dj Spinhandz)
6. Killing balls
7. Summer hit (feat. dj Spinhandz)
8. Karakum
9. From tokyo to Dolná krupá
10. Banjo boy (feat. MMtm)
11. Mr. pink
12. Malleoli medialis
13. Dr. otto kott (feat. Mastroianni)
14. Burn, buratino, burn
15. Fifteen (feat. DJ Spinhandz)
16. Drugstore cowboy blues (feat. Bourek)
17. Twang (feat. Mlue m)
18. Wax tourism (feat. ok_01)
19. Tunel
20. Television (radiomix by Neutrino)
