Nie je to až taký neobvyklý scenár: Skupina, ktorá bola na počiatku rapu jedným z ťahúnov scény, sa po niekoľkých rokoch ticha vráti späť. Produkcie od producentskej špičky, hosťovačky tých najlepších, nové svieže flowy, album vyvážený podľa šablóny iných úspešných albumov a skupina vylezie rovno na výslnie, kde presviedča, nielen že na to má, ale aj že je stále tá najlepšia, akou bola v minulosti.
Čo ale v prípade, že to tak nie je? Predstavte si, že po piatich rokoch počujete skupinu takú, ako ste ju poznali. Samozrejme zvuk sa zlepšil, ale v textoch, flowe a produkcii je cítiť len prirodzenú evolúciu, nie revolúciu a premenu v niečo iné. Takáto skupina určite nie je predurčená na masový úspech. Poslucháči, ktorí začali rap vnímať, keď už o nej nebolo počuť ju nepríjmú. Ale…
Ale nie je toto presne to čo sme kedysi chceli? Chceli sme počúvať raperov, na ktorých sme vtedy vyrastali. Chceli sme aby sa vydávalo a nevydávalo sa. Tak sa vydalo teraz. A album Zlej stravy je takmer navlas taký, aký by mohol byť, keby vyšiel v časoch, keď najlepší koncert znamenalo ísť na Názov stavby a Zlú stravu. Je to teda zle?
Nie je! Je to to najlepšie, čo mohli urobiť. Starí fanúšikovia budú nadšení. Nebudú nadávať, že už to nie je čo to bývalo. Zlá strava má stále čo ponúknuť a ak sa poslucháči dokážu odosobniť od toho, že tam nie je žiadna Wichova produkcia a žiaden doubletime, tak môžu byť spokojní. Z albumu dýcha stará škola a ulica. Nie preto, že sú tam celé texty o drogách, o kradnutí áut a o rozbíjaní hláv, nie preto, že sú tam texty o tom, že sú ulica, ale preto, že po jednom vypočutí je jasné, že tá ulica naozaj sú a že môžu rapovať o čom chcú, tak ulica budú.
„Možno, až v budúcnosti uvidíme, nad húposti vstúpime si do hrdosti objavíme svoje cnosti, no dovtedy pokračujem, svoje vojny vyhlasujem, vyznávam a provokujem, neesom sám ti zaručujem.“
Produkcie takmer všetky vytvoril Labrak sám. Sú decentné, nedá sa povedať, že by boli nejako špeciálne výrazné, ale ani nevýrazné. Je jasné že to nie je hudba, ktorú by človek počúval a rozpitvával, aké sú tam vychytávky, ale majú svoju atmosféru, majú svoje koncepty aj potrebné variácie a gradácie. K rapu aj témam sa hodia, takže svoj účel plnia.
Skladby nie sú úplne tématicky vyhranené. Každá z nich samozrejme má svoju nosnú tému, ale v textoch samotných sa toho dá dopočuť viac, nie sú s tou témou striktne späté, len sa jej dotýkajú a voľne rozprávajú a popisujú. Odznie tu veľa odkazov, názorov, myšlienok, spomienok, ktoré občas dopĺňajú výstrižky zo správ, filmov, či divadelných hier. Vyzdvihnúť treba celistvosť albumu, ktorý z jednotlivých tém skladá niečo oveľa väčšie, jednu veľkú tému, ktorou je život.
Album Verejný odkaz je veľkým prekvapením. Dokázal, že kvalitný album sa dá spraviť aj inak. Ukázal aká dôležitá môže byť u albumu konzistentnosť. Priniesol ducha starej školy a odvážne ho buchol všetkým do tváre. Nech sa už s ním scéna popasuje akokoľvek, zaslúži si pochvalu a dovolím si tvrdiť, že je to jeden z najvýraznejších albumov tohto roka.
Tracklist k CD Verejný odkaz (Obraz nás Records – 2009)
1. Úvod
2. Verejný odkaz
3. Steli by to feat. Junior
4. Ostal som pozerať feat. Šluky
5. Z ulice 1.časť (Voďo Lalik)
6. Musí to ist ven feat. Kaidžas
7. Ty si naše motto
8. Vyznávam
9. Proti prúdu
10. V dobe idolov
11. Nový deň
12. Z ulice 2.časť (Muro Rado)
13. Párovská
14. Záver
