Pár dní po vypuknutí 3.ročníku celoslovenskej súťaže Artattack Freestyle Battle by sme Vám chceli priblížiť osobu, ktorá sa tohto battlu zúčastnila po prvý krát. Okrem toho je to aj prvý krát v krátkej histórii tejto súťaže, kedy sa do battlov zapojilo dievča, a viac ako adekvátne reprezentovala nežnejšie pohlavie. V hip-hope sa pohybuje už nejaký ten rôčik, ak ste o nej náhodou ešte nepočuli, zoznámte sa – Zet.U.Zet.A…
Trochu sa predstavíme
Volám sa Zuzka, som z Karlovej Vsi, mám 23 rokov.
Kedy a ako prebehlo tvoje prvé oboznámenie sa s kultúrou hip-hopu celkovo?
V roku 1993, cez graffiti/writting, cez Slimera z Dúbravky, pretože som z Karlovej Vsi a babku mám v Dúbravke, tak som chodila do Dúbravky, a všímala som si že na stenách sú graffiti, tak som začala kukať, že čo to je, a jedno s druhým, až som sa dostala do tejto „strašnej“ subkultúry. Následne na to som začala skúšať write-ovať.
Aké boli tvoje hip-hopové začiatky a všetko čo im predchádzalo a čo ťa následne ovplyvňovalo?
Rok 1995, bol to teda writting, checking, zháňanie všetkého, čo s hip-hopom súvisí, navštevovanie akcií (V-nyl, Rap-utácie, Podzemie sk rapu), klubov (Eden, Steps), tiež jamy pod mostom La Franconi, no a následne na to v 2001 som začala rapovať. Ovplyvnila ma Amerika, Trosky, JSS, Názov Stavby, Žužuleta, Zvuky ulice – asi ako každého.
Bola si súčasťou formácie z karlovky, čo je s nimi?
Išlo o KaBe-čko, Karloveská Banda, to bola vlastne moja prvá crew, za ktorú som rapovala. Chalani žijú, jeden z nich tvorí, druhý sa opíja a tak, žijeme si ulicu.
Na AAFB si sa dostala do semifinále. Aký je rozdiel medzi tým, čo sa udialo a medzi tým, čo si očakávala že sa udeje?
Rozdiel je maximálny. Mojím jediným cieľom bolo nevypadnúť ako prvá. Že som sa dostala až do semifinále bola ďalšia facka, ako keď mi v prvom kole porota povedala: „Ideš ďalej!“.
Čo hovoríš na jednotlivé kola a hlavne posledné so Zverinom?
Zverina? Najväčší smiech bol pre mňa, keď sme sa práve my dvaja stretli, lebo som mu na začiatku battlu povedala, že: „My dvaja sa tam hore stretneme.“. Nie že by som bola obšťastnená nejakým darom umožňujúcim predvýdať budúcnosť, len ma to proste v tej chvíli napadlo. No a že sme sa naozaj stretli a dokonca v tom spomínanom semifinále mi prišlo komické, ale nie na toľko komické, ako keď mi začal spievať a hral to na romantika. Veľmi zábavné kolo to bolo. Ostatné kola som si ani moc neužila. Ako som spomenula. V tom prvom som nechcela vypadnúť a v tom druhom som ešte stále nechápala, že som postúpila.
Bolo podľa teba záverečné rozhodnutie poroty o víťazovi adekvátne?
Strapovi som to veľmi priala. Oného času som sa vyjadrila, že víťaz AAFB 2006 bol už jasný na bratislavskej kvalifikácii. No a mojou finálovou dvojicou bol práve Strapo vs Michadelik. Škoda, že chalani z MR dali prednosť koncertu, určite by to bolo dosť zaujímavé, keby prispeli nejakým tým voľným štýlom. No a čo sa rozhodnutia poroty týka. Na to tam bola, aj keď ja osobne som spokojná, čo sa finálovej dvojice týka a čo sa týka i samotného verdiktu.
Ako sa ti prechádzalo jednotlivými predkolami, prípadne ktoré kolo si z nejakého dôvodu pamätáš?
Pamätám si kvalifikáciu zo Subclubu, kde som v prvom kole dostala Agresora Lotra a pamätám si, že som mu naložila. Potom si pamätám Strapa, ktorý mi naložil, aký som jeho sexsymbol.
Všimla som si, že sa chalani v battli s tebou často priklonia k perverzným narážkam rýchlejšie ako inokedy. Myslíš, že ťa berú ako rovnocennú súperku?
Podľa mňa majú zo mňa ešte väčší strach, ako z chalanov.
Bol medzi 16-timi postupujúcimi battlermi niekto, s kým si sa fakt že nechcela stretnúť v súboji?
Asi ani nie, ale asi by som sa nechcela stretnúť s Kaidžasom, lebo by som mu strašne naložila…
Máš okrem spokojnosti na srdci aj nejakú sťažnosť či pripomienku na túto akciu?
Ano, v backstagei nebolo na čo si sadnúť a Zverina ma lákal na byt a potom zdrhol, keď videl, že sa ho nebojím. A pochvala organizátorovi za to, že sa v klube nepredávali cigy, bohužiaľ fajčiari boli aj tak dosť zásobení.
Battle alebo freestyle – k čomu viac inklinuješ a prečo?
Freestyle, pretože tam dostaneš tému a keď ti sadne, tak sa k nej môžeš vyjadriť a keď je to battle, tak nadávať vie každý každému, chápeš.
Máš nejaké obľúbené témy?
Nie, všetko záleží od danej situácie, keď sa mi v tej chvíli chce rozmýšľať nad nesmrteľnosťou chrobáka, tak to proste poviem, no a keď sa mi chce rozmýšľať nad chlapmi, tak ….
Aký je tvoj názor na komerčné presadzovanie sa hip-hopu na Slovensku?
Z jednej strany je veľmi dobre, že média poukazujú na existujúce skupiny, ktoré sú tu už pár rokov. Nehovorím o tých, ktorí proste produkujú iba preto, aby produkovali. Na druhej strane to všetci vnímajú tak, že aha, tentem už je v telke, tak už je komerčný… a tým pádom ho už nerešpektujem, lebo to už nie je ulica. Podľa mňa bez komercie by nikto nevedel, že vôbec niečo také existuje, či už je to na slovenskom trhu, alebo americkom. Lebo ak by aj niekto v Amerike neprodukoval a komerčne sa nezvýraznil, tak tu dnes sedíme a môžeme sa baviť, ale nevieme o tom, že niekto taký je. Čo je to vlastne komercia? Veľa ľudí s tým má veľké problémy. Je komercia to, keď sa „The real hip-hop“ dostane do medií? Komercia je u mňa umelo vytvorený produkt za účelom zisku.
S kým zo slovenskej hip-hopovej scény by si chcela spolupracovať, vrátane produkcie?
AMO – to je moja srdcová záležitosť, produkciu by som chcela od Amena, lebo je to vraj „strašný“ hudobný virtuóz, teda aspoň sa tak hovorí v kuloároch a okrem toho má tiež blízko k dancehallu.
Šikovne sa obraciaš aj v dancehalle – možno niečo v tomto štýle?
Dancehall mám radšej ako rap, poviem to otvorene, lebo dancehall je pre mňa živší, je to celé veselšie a živšie.
Bratislavskej formácii Rendezska-sk si kvalitne naspievala vokály pre ich singel Jak ho prežijem. Ako si sa k tejto spolupráci dostala a ako si si ju užila?
Všetko to začalo tým, že som sa stretla s Pantauom, že ideme na nejaké pivo a išli sme na hrad. Mala som pri sebe discman, lebo bez hudby neexistujem, a vtedy som mu dala CD s nejakými nahrávkami z mojej produkcie a mikinu, s ktorou dodnes spáva (smiech). On si ho vypočul a na margo toho mi zavolal, že sa mu to páči a chcel by môj vokál s tým, že sa rozprával aj s ostatnými chalanmi zo skupiny, a tiež si vedia predstaviť túto spoluprácu. Pár dní na to sa mi ozval Blažo, či mám čas, stretli sme sa u Ventiho, kde som sa prvý krát zoznámila s danou produkciou od Masifa, a s textom ktorý mám zaspievať. Viac – menej to bol freestyle na mieste, z ktorého vznikol refrén.
Takže si sa aj nejako inak podieľala na tejto tvorbe?
Text bol hotový, ten som vlastne iba naspievala, a viac-menej som vymyslela danú melódiu, ktorá bola tomu refrénu určená. To bola jedna verzia a s odstupom času som si to doma pustila a dorobila som si nejaké dopĺňačky a backfeely. To vzniklo tak, že som dostala nahrávku a doma som do nej niečo dodala a poslala chalanom cez mail. Vybrali si pár vecí, lebo sa im to zdalo moc preplnené a výsledok je počúvateľný, aj keď som mala nejaké výhrady voči masteringu.
Kde a ako sa natáčal klip, kto stál za produkciou a aký bol priebeh natáčania?
Produkoval to Masif, týpek z Trnavy. Pôvodne sa vec „Jak ho prežijem“ mala dávať do troch rôznych beatov. Nakoniec sa chalani rozhodli, že predsa len bude lepšie, ak sa použije iba jeden, už len kvôli tomu, aby sedel refrén. Predsa len na tri rôzne beaty by sa ťažko vymyslel jeden univerzálny refrén. Chalani mi u Ventiho dali text refrénu, pustili beat a šlo sa na to. Po nejakých cigaretách, ktoré chalani spálili, vznikla podoba refrénu, ktorú možno počuť aj v klipe. Ja som bola len na jednej z dokrútok natáčania klipu. Nevedela som, ako to bude vypadať, aká je myšlienka, dá sa povedať, že to asi z 3/4 bol freestyle pred kamerou. Myslím, že celkom vydarený.
Na aký najbližší cieľ sa momentálne pripravuješ?
Zohnať producentov, ktorý nebudú hamižní a dajú mi nejaký beat, zohnať keše, asi niečo vykradnem, a potom nahrať album. Tiež by som chcela spraviť vinyl… aby som bola hraná aj v kluboch, hehe.
Takže na tom všetkom, čo si mi teraz vymenovala, momentálne aj pracuješ?
Pár vecí už mám pripravených, a hlavne tam chýba tá produkcia, lebo textov mám dosť, myšlienok mám ešte viac a bez beatu sa nepohnem ďalej.
Čo sa práve teraz vyskytuje v tvojom playeri?
Tram 11 – Čovječe ne ljuti se, chorvátsky rap, originál CD z 99roku, ktoré som si kúpila v Chorvátsku. To bola prvá vec, ktorú som objavila na dovolenke v zahrabanom shope s CD-čkami, a keď som si to pustila bolo mi jasné, že to musím mať. Mama mi na to dala veľa peňazí a pýtala sa ma, či je to nutné a ja že áno, a do dnes to počúvam. Inak mi hrá všeličo, cez Madness a St. Germain, po všelijaké drum´n´bassové haluze, čo som dnes objavila v počítači. No najradšej mám dancehall a rap. Dnes som si napríklad vypočula Intergalactic od Beastie Boys, čo som už strašne dlho nepočula a dostala som na to strašnú slinu.
V jednej zo svojich nahrávok spievaš Fawaka – už si došla na to, čo to znamená?
„Fawaka“ znamená „Sa preberte!“, je to lámaná jamaičtina upravená do holandštiny, nazvala by som to asi holandsko-jamaiský slang. Týpek, ktorý to povedal, Postman, pochádza z Holandska a žije v jamaiskej komunite, tak z toho som vychádzala. V jednej svojej pesničke spieva: „Slovakia Fawaka!“ a na základe toho som sa snažila zistiť, čo to je.
Kedy sa konečne presťahuješ do Petržalky?
No, asi hneď ako mi tam kúpiš byt, tak si zbalím všetky moje 4 veci…. Inak akože ja už som v Petržalke bývala, až dva týždne, keď som bola čerstvo vyliahnutá.
Tak to tam máš určite veľa kamarátov.
Tomu ver, celá ulica ma pozná…
Nejaký odkaz pre čitateľov ?!
Vďaka každej hlave, čo si kvôli mne na AAFB 2006 namáhala hlasivky a pusinky na hlavičku tým, čo si na mňa otvárajú internetový prehliadač a ničia klávesnicu ich adolescentnými a hlavne hrdinskými písmenkami, schovanými za rôzne pseudonymá.
