Ahoj Táňa na úvod jedno megalo klišé, prosím ťa mohla by si sa nám predstaviť.
Som Táňa z Trnavy. Momentálne študujem na TU pedagogickej fakulte, odbor Animácia výtvarného umenia v Trnave.
Napíšeš mi nejakú krátku históriu ako sa to s tebou celé začalo ?!
Začalo sa to pred troma rokmi. Celkom náhodou. S Miškou sme chodili maľovať – normálne do ľudovej školy umenia. No väčšinou sme skončili na pive v Calipse namiesto školy. Tam pracoval unudený Biok za barom. Tak si k nám vždy sadol. A raz nás pozval na jeden jamík v TT. Nám sa to zapáčilo a už sa nás nezbavil 🙂
Tak to má byť, super. Počítaš sa ty, prípadne vy (s Miškou), za street art umelca? Je to tak, že ste všeobecne brané spolu s tými pár luďmi čo tu tvoria a stretávajú sa na jamoch za našu „street art scénu“ …
No, je to tak všeobecne brané. Ja si na tom nezakladám. Ja proste rada maľujem, nech už sa to nazve akokoľvek. Street art je pre mňa niečo čo má koncept. Moja tvorba je čisto dekoratívna záležitosť i keď má tiež skrytú myšlienku.
Myslím, že to je ten najlepší prístup. 🙂 Ako si sa dopracovala k svojmu „štýlu“, ak sa to tak dá nazvať. Alebo si od začiatku kreslila iba „ženy“ a už to iba „tunuješ“ ?!
Ja si pamätám, že odjakživa kreslím ženy. Už v škôlke princezničky. Možnože za to môže moja mamina. Pamätám sa, že keď som bola malá tak kreslila baletky a princezné a ja som ich vyfarbovala. Hrozne som to mala rada. Ale taktiež si spomínam na moje „graffiťácke“ začiatky v 97mom. To sme si na základke založili úplne super „crew“ a tam som maľovala elienov a smrtky 🙂 ešte stále to tu svieti na Linčanskej. Ukazujem známym, keď prídu na návštevu. Vždy sa dobre pobavia.
Tak to už áno … spomínaš graffiti nelákalo ťa niekedy prejsť na tento „typ tvorby“, nelákal ťa sprej ?
Nie. Po prvé je to náročná technika aj finančne a po ďalšie nevedela by som sa vzdať toho pocitu, ktorý mám pri maľovaní štetcom a pri miešaní farieb. Pri klasickom maľovaní mám proste bližší kontakt s farbou aj so stenou. Ups, nechala som sa uniesť. To už znie úchylne.
Pohoda jazz myslím, že to nie je vôbec úchylné. Medzi writermi funguje systém cestovania a tvorby v zahraniči na tzv. „tours“. Spomínala si Bioka ako defacto svojho mentora (ak sa to tak dá nazvať), ten si odcestoval tiež svoje. Bola/i si/ste niekedy takto maľovať mimo Slovensko ?
Bohužiaľ to ešte nie. Dúfam, že v budúcnosti sa do niečoho takého dokopem.
Držím palec. Spomínala si pedagogiku. Vidíš sama seba ako učíš deti kresliť? 🙂
Včera som bola učiť na strednej škole v rámci praxe. A predchádzajúce roky sme mali prax v galérii s deťmi, kde sme im pripravili zaujímavé programy. Ja neviem čo budem v budúcnosti robiť – každý deň chcem niečo iné. Ale je príjemný pocit robiť niečo pre deti. Každopádne deti majú v sebe veľmi veľa pozitívnej energie, ktorú pri práci s nimi od nich čerpáš tak by som sa tomu nebránila. Veď aj tie moje maľby sú trošku infantilné, to asi pramení z toho, že vždy som mala sen ilustrovať detskú knižku.
Opakujem sa ale opäť držím palec. Súhlasím s tebou, zaujímalo ma to v spojení študent-vyštudovaný. Nie vždy je tam = v zmysle, čo študuješ to robíš. Späť k téme. Na každom jame, čo som vnímal vašu „ladies crew“ som videl nejaký „nový“ prírastok. Koľko vás vlastne maľuje? Viem o tebe, Miške, Zuzke (Elovej) a pamätám si babu z TT galérie, ktorá priklincovala na stenu misu od hajzlíku 😛 Pýtam sa pretože v graffiti, street arte, rape, break dance … nevidieť tých žien toľko.
Ja viem len o mne a o Miške. Zuzička nám pomáhala a tá babenka s tym hajzlíkom je Maruška tiež z mojej školy, momentálne v Barcelone. Ešte mi napadá Katka zo Žiliny, čo poznám a tam to končí. Ostatné dievčatá nepoznám.
Však aj tak dosť 🙂
Girl power…
Yop .. ok prejdime k hudbe .. čo máš rada, čo máš nerada, čo máš najradšej a čo najsámradšej z hudobnej tvorby ?
Neuveríš, ale ja mám rada všetko. Strašne rada tancujem a vtedy mi je úplne jedno čo cigán zahrá. Ale neznášam šajnu tvejn – country speváčka jedna.
Uverím, som na tom podobne .. niekedy mi síce uletí dekel z toho čo cigán zahrá, ale inak sa nebránim defacto žiadnej hudbe, je jedno akú nálepku jej pridelíš.
Ja chodím aj na trance-dance, aj na drum n bass, aj na hipa-hopa. Chodím tam hlavne kvôli ľuďom. Keď je dobrá atmo a partia, tak sa zabavím aj v Relaxe na staréj Helene.
Helenka je nesmrteľná teta … aký je tvoj vzťah k fešn, trendom a vôbec tomu IN spôsobu života čo sa momentálne vláči všade okolo nás ?
Teraz som strávila tri dni v lese na lúke, tak to zase na týždeň prežijem v tejto „civilizácii“. Televíziu nesledujem, ale na pajsíčku som zato furt. Pokiaľ ide o trendy a image nech si nosí čo chce, kto chce.
Čo drogy ? Tie patria k umeniu nie ?! 🙂
To bola jedna otázka na skúške v druhom ročníku. Hah a aká bola správna odpoveď. Ale ak ide o to tak si myslím, že k umeniu patria hlavne duševné poruchy. Alebo skôr, začína to duševnou poruchou, v zmysle potrebujem niečo vykričať do sveta, tak sa stane umenie a drogy sú len doplnok. Samozrejme, že to nemusí byť pravidlom, ale všetci dobre vieme, že umelci bývajú troška počochnení.
Počochnení? 🙂
To je Cartmanov výraz.
Napadá ti niečo, čo by si chcela vykričať do sveta a svetu, ale nepýta sa ťa nikto?
Takých vecí je, ale to sa tu nebudem rozhorčovať. Vrátim sa trošku k mojej tvorbe a tomu, čo ňou chcem vyjadriť. Skrýva úplne jednoduchý odkaz. Vždy maľujem ženy, niekedy aj akty, ale to vôbec nie je podstata mojej maľby. Nazvala by som to skôr len pekným obalom, ktorý má pritiahnuť pozornosť. Hlavná myšlienka a zároveň posolstvo, ktoré chcem podať, zahŕňa asi tak 5cm úsmev. Človek proste inštinktívne reaguje na úsmev úsmevom. A to je to čo chcem dosiahnuť, nech sa všetci sakra usmievajú.
Tak to má sakra byť 🙂 Môj učiteľ (dovolím si ho tak nazvať) Ulmo ma naučil, že v maľbe je vždy to, čo v nej konkrétny človák vidí a chce vidieť.
Salvádor Dalí povedal, že sám nerozumie významu svojich obrazov, keď ich maľuje, ale to neznamená že nemajú žiadny význam. A taktiež autor. Mala som jeden predmet arteterapy a z kresby sa dá vyčítať mnoho vecí. Čo som hovorila o tom úsmeve. Maľujem to tak podvedome, všimla som si po dlhšom čase, že sú všetky usmiate. Proste sa rada usmievam tak som to tam zakomponovala.
El Salvadóre .. ktorý z výtvarných štýlov máš najradšej?
Fauvizmus – Milujem Matissa – bol to proste jeden pozitívny človek, ktorý ešte na smrteľnej posteli, tvoril diela prekypujúce životným optimizmom. A tie farby, to ja môžem.
Súhlasím. Maturoval som z dejín umenia tak niečo si ešte pamätám (snáď) .. čo dnešné umenie ?!
Teraz (v modernom umení) sa mi páči umenie, ktoré je vtipné ako napríklad tvorba Cyrila Blaža. Veľmi ma zabáva aj český umelec Ondřej Brody.
Ja moderné umenie nesledujem nijak extrémne. Niečo ma zaujme niečo nie. Idem si svojou cestou … Našla si už ty svoju cestu ? Je tvoje vnútorné ja uspokojené ?
Myslíš v umeleckej, alebo súkromnej sfére? Síce to je jedno. Ja nebudem nikdy spokojná, ale to nevadí, lebo to je impulz, aby som stále pre to niečo robila. Takže sa stále niekam posúvam a nechám sa prekvapiť, kam ma vietor zaveje. Hlavné je nezostať stáť – zastaviť sa, znamená zomrieť. Plno ľudí je mŕtvych, aj keď sa tu poflakujú po svete. Chápeš treba stále na sebe pracovať. Nikdy nebudeme tak dobrí, aby sme nemohli byť lepší …
