Chcem žiť v slušnej spoločnosti. V spoločnosti, kde sa nebudem musieť hanbiť za názory svojich spoluobčanov a kamarátov, v spoločnosti, v ktorej ma raz nebudú mrzieť slová mojich detí. Chcem žiť v krajine, ktorá si ctí základné morálne normy a ktorá neprekrúca dejiny.
Vždy som si myslel, že hip-hop do takejto slušnej spoločnosti patrí. Má svoje úlety, svoje videnie reality, má hodnoty a postoje, ale môže byť jej súčasťou. Aj keď stále viac rapperov blúzni o sprisahaniach a novom usporiadaní sveta, hľadajú vonkajšieho nepriateľa, na ktorého môžu zhodiť svoj neúspech, zbytočnosť a úbohú existenciu.
Sú však veci, ktoré do slušnej spoločnosti nepatria. Etické hodnoty si možno vytvára spoločnosť a v nej každý jednotlivec, no zlo sa dá označiť ľahko: každý režim a jedinec, ktorí majú ruky zababrané od krvi iných ľudí, sú netvormi. Je jediný spôsob ako o nich v slušnej spoločnosti premýšľať – ako o netvoroch.
Hip-hop mal vždy akési nepísané pravidlá. Stál proti niektorým hlúpym normám a pravidlám štátu, no uznával, že fašizmus, nacizmu a ich vyznávači si zaslúžia iba pohŕdanie. Rovnako ako rasisti, ktorí kastujú spoločnosť či „iba“ podporujú niektoré jej idiotské stereotypy. Hip-hop toto rešpektoval, rasizmus a rap si totiž protirečia.
Vladis toto tabu zrejme prekročil. Na novom sólovom albume tohto člena 2H pozitiv rapuje, že „krysy popravili prvého prezidenta Tisa“, že „Arabi klamú“ a „Cigáni kradnú“. Jedinou možnou reakciou na čosi podobné je jednoznačné odsúdenie. Pretože práve tu je hranica slušnej spoločnosti: takéto tvrdenia do nej nepatria, a ak si to Vladis skutočne myslí, do slušnej spoločnosti nepatrí ani on. Toto pritom nie je – ako si niektorí myslia – vec, ktorú si má scéna vyriešiť sama. Toto je postoj, ku ktorému musí odmietavé stanovisko zaujať každý morálny človek.
Nejde pritom o otázku, či sa podobnými verejnými vyhláseniami niekto dopúšťa trestného činu (dvoch, za ktoré by rapper mohol dostať až osem rokov väzenia). Ani o snahe šokovať, strhnúť na seba pozornosť. Toto je čosi, čo Vladisa robí rovnakým ako tupé protirómske bilboardy SNS. A stavia nás pred otázku, či toto chceme v slovenskom hip-hope tolerovať. A či sme ochotní znášať prípadné následky: že štrnásťročné deti budú namiesto frázy „si zabil“ raz na hodinách dejepisu spochybňovať fakty a základnú ľudskosť.
Nejaký text nejakého rappera mi môže byť úprimne ukradnutý. Nie je mi však ukradnuté, ako vyzerá hip-hop a spoločnosť, v ktorej chcem žiť. A ja chcem žiť v slušnej spoločnosti.
