Vezmite si takých IdeaFatte. Tí vydajú album, kde je 12 trackov. Každý z tých trackov je vysokokvalitná prepracovaná skladba. Na tom albume nie je nič navyše a je tam všetko, čo dobrý album má mať. O tomto albume ale táto recenzia nebude.
Na druhej strane je tu drtičnaodpadky freestajlovámašina poslednýskaut Shomi. Aj ten vydal album. Je na ňom 20 trackov. A poslucháč si kladie otázku prečo. Nemyslím si, že je dobrý nápad nahádzať na album čo najviac materiálu len aby fanúšik pochopil, že momentálne interprét maká jak divý a že jeho tvorivosť je na vrchole. Nemyslím si ani, že čím viac piesní, tým väčšia rozmanitosť a tým širšie poslucháčske publikum album zaujme. A dúfam, že si to nemyslí ani Shomi. Neviem teda, aká bola jeho motivácia pre takúto voľbu. Nebol to však dobrý ťah. Tento album rozhodne nemá tú moc udržať si poslucháčovu pozornosť počas dvadsiatich skladieb.
Beriem ceruzku a škrtám skladby ktoré sú obsahovo prázdne. Ďalej si beriem na paškál skladby, ktoré si zrejme freestyler ako Shomi nemôže odpustiť. Sú to tie, kde mi Shomi vraví, že som závistlivá nula (áno presne toto slovné spojenie sa tu nachádza), že zatiaľ čo on makal a niekam sa dostal, tak ja som stále niekde na spodku potravinového reťazca a že ak sa mi nepáči jeho tvorba, tak sa mám na ňu vysrať (možno by som aj rád). Všetky takéto skladby som vyškrtol tiež. A dostali sme sa na oveľa príjemnejšie číslo 13. To samozrejme neznamená, že týchto 13 skladieb je už perfektných. Chcel som len naznačiť, že bez mihnutia oka by som minimálne sedem vyhodil, lebo ich nemá ani zmysel počúvať.
Za problémami albumu netreba ísť ďaleko. Začal by som u rapera samotného. Ako iste všetci viete, Shomi sa venuje freestylu. A bohužiaľ sa to významne podpisuje na jeho prejave. Jednak je dosť urozprávaný. Mám pocit, že povie čokoľvek, len aby naplnil pesničku obsahom. To sa presne stáva freestylerovi, ktorý potrebuje tú jednu minútu v prvom rade vkuse rapovať a obsah ide stranou. Druhý prejav deformácie freestylom je kvalita tých rýmov. Opäť u Shomiho tak ako vo freestyle platí, že mnohokrát sa rýmujú len dva po sebe idúce verše (ktoré bývajú navyše nadmerne dlhé) a ďalšie dva utekajú už zas úplne iným smerom. Bohužiaľ nebaví ma to.
Aby som ale stále len nekritizoval, tak spomeniem aj výraznejšie svetlé momenty, pretože aj tu som si nejaké dokázal nájsť. Príjemná je skladba Začni občas žiť, ktorá sa nesie v pokojnom pohodovom tempe a aj jej text je na Shomiho veľmi pozitívny a oddychový. Konečne nikto na Shomiho neútočí a aj on necháva všetkých v kľude. Druhá skladba, u ktorej ma zaujal refrén a páčili sa mi pomerne i jednotlivé slohy, je skladba Zmieril som sa s tým. Táto skladba má dobrú atmosféru, čo je čiastočne vďaka peknému hudobnému podkladu a aj vďaka spomínanému, dobre spracovanému refrénu.
Napriek kritike, ktorú som tu na Shomiho hlavu zniesol musím priznať, že proti EP Posledný skaut je u neho cítiť zlepšenie. V budúcnosti by mal rozhodne lepšie zvážiť, ktoré skladby na album dať a ktoré nie, najmä keď má tých skladieb toľko, že je z čoho vyberať. Nespomenul som ešte produkcie. Sú tu známejšie i menej známe mená, tie si ale pozriete v trackliste. Niekto trochu sklamal, niekto pozitívne prekvapil. Táto recenzia bola hlavne o Shomim, tak ako aj album Podla plánu.
Tacklist k Podla planu (Bodakrecords – 2010)
01. Intro (Neuro), skreče – Dj Veritas
02. Podla plánu (Gary)
03. Život-opis (Branco)
04. Talent + Tuko + Ledko + Majself (Majself)
05. Ser na mňa (Smart)
06. Mladší, starší mc + Zverina (Gary), skreče – Dj Lipi
07. Darmo možeš plakať + Fryci + eLPe (Fryci)
08. Pomaly (Vodge)
09. Démon (Regular)
10. Mám svoj režim + Dar (Tretina)
11. Začni občas žiť + Baška (Smart)
12. Bližšie v cieli (Gary)
13. Rušný deň + Rendezska SK (Majself)
14. Závistlivým nulám (Laky)
15. Doba sa mení + Tozi (L Kama)
16. Zmieril som sa s tým (L Kama)
17. Kde ste vy? + Fryci (Fryci)
18. Baví ma to (Godot)
19. Outro (Vodge)
20. Bonus track: 1,2,3 (Grimaso)
