Po minulom Bekstejdži mi Roberto preposlal celkom zaujímavú otázku. Na mail zvyčajne odpovedám priamo a neriešim to cez texty na Artattacku, no autor tento raz nejako neuviedol, kam poslať odpoveď. Ale potom som nad tým premýšľal a v čomsi má naozaj pravdu.
V poslednom čase akosi častejšie riešim, prečo ešte počúvam rap. A vlastne, počúvam ho vôbec? Otázka totiž stála, prečo som ešte „tu“ (predpokladajme na scéne či Artattacku), keď sa mi hip-hop prestáva „lúbiť“. Nuž, dobrá otázka.
Aj keď sa to tak môže na prvý pohľad javiť, nie je to zotrvačnosť. Tiež by bolo naivné myslieť si, že všetko v hip-hope považujem za zbytočnú kapitolu dejín hudby, ktorá sa vydala iným spôsobom, ako sa mi páči, a preto je najvyšší čas ju z mojej strany uzavrieť.
Napokon, aj v tom hip-hope je množstvo zaujímavých vecí, len sa to stále viac prikláňa k pomeru asi tak sto ku jednej. Lenže toto je prirodzené pre každú ľudskú činnosť, nielen pre rap. Je najjednoduchšie adoptovať zaručené schémy a podľa nich dosiahnuť instantný úspech. Pritom je úplne fuk, či to je hip-hop, alebo rekonštrukcia bytových jadier.
Len v umení predsa len (trochu) ide aj o kreativitu. A to je presne to, čo mi v súčasnom (povedzme televíznom, i keď toto označenie rozhodne nechcem stotožňovať s hip-hopom, ktorý sa hrá v televíziách) hip-hope často tak zúfalo chýba.
Pravdupovediac, nikdy som hip-hop nepovažoval za životný štýl alebo filozofiu, na to mi prišiel príliš prázdny. A nikdy som ho nepočúval výhradne. Na to mám zase príliš rád hubu. Príde mi, že dobrovoľne sa ochudobňuje iba hlupák, čím však nechcem hodnotiť niekoho hudobný vkus.
Takže ak otázka stojí, prečo vlastne ešte stále píšem o hip-hope, odpoveď je, že jestvujú predsa Modré Hory a Moja Reč či napríklad Karaoke Tundra. A k tomu neuveriteľne veľa zaujímavých indie vecí, či už grime, glitch hop, eurocrunk alebo nindžovia a ich alternatíva. Jestvuje množstvo dobrého a ešte väčšie množstvo zlého.
A myslím si, že slovenská hip-hopové scéna zúfalo potrebuje niekoho, kto by sa jej nabál povedať, na ktorú hromadu patrí. Aj keď v poslednom čase začínam strácať presvedčenie, že by to stále mal byť iba Artattack.
Odporúčame: nový album The Roots a vlastne všetok rap, ktorý považujete za dobrý.
