Toto nie je dobrý hip-hop, toto je dobrá hudba! Začať na (vraj) hiphopovom portáli takouto vetou je relatívne odvážne. Menej odvážne to však bude, ak zaznejú dve slová: Peťo Tázok. Práve on a český punkový blázon Xavier Baumaxa, ktorý si akoby čírou náhodou odskočil k folku, v utorok rozbalili svoj spektákel (videli ste niekedy Moulin Rogue?) v bratislavskom SubClube.
Protiatómový bunker pod hradom a parlamentom je dostatočne absurdné miesto na to, aby dokázalo privítať týchto dvoch kabaretiérov. I keď to môže naoko vyznievať trochu zvláštne, predsa len, idea dať na jedno pódium dvoch vcelku odlišných účinkujúcich je riskom, že niektorí ľudia vám odídu po tom prvom a tí druhí toho prvého len znechutene pretrpia.
Lenže: iba naoko. Pretože Peťa Tázoka s Karaokem i Xaviera Baumaxu spája práve schopnosť pozrieť sa na okolitý svet trochu inými očami a tento zážitok vám nie naservírovať v malej porcii na veľkom tanieri (toto je asi najtrefnejšia metafora slovenského rapu), ale pekne krásne pripravia švédske stoly, takže ste nútení vyberať si sami.
Takže stojíte pod pódiom, občas uznanlivo zakývate hlavou, občas sa zasmejete a občas pozeráte na okolostojace tváre, ktoré často nechápu, o čom – rovnako, ako vy sami. Práve v dobe, keď skoro každý zážitok je predžutý, to padne dobre.
Odpustíte techniku, ktorou je Subclub povestný, teda väzbiaci hluk valiaci sa z reproduktorov, i otrasné svetlo (kto tam niekedy fotil, vie, o čom vravím). A Xavierovi odpustíte trochu pomalší rozbeh. Pretože kto prišiel na Tázoka a po pár Baumaxových skladbách odišiel so slovami, to je nejaká nuda, mohol iba ľutovať. Práve pred koncom svojim napodobňovaním ľudí ako Sting či Eric Clapton naštartoval šou, ktorá sama osebe za celý ten večer stála.
Napokon, punkový hnev odetý v obyčajných pesničkách i paradoxy mestečka Vp84, kde aj líšky namiesto priania peknej noci berú ibuprofen a Laco Žralok už nie je to, čo kedysi, sú ingrediencie, ktoré spolu chutia. A ešte ako. Viac však foto – škoda slov…
Foto, Text: Smoet
