Nikdy som nepochopil, prečo v hiphope používame označenie hudobný producent.
Slovo produkcia mi vždy evokuje automobilku pri Trnave či hydinárske závody. Pritom kedysi sme vystačili s pojmom skladateľ, ktorý podstatu celej práce vystihoval presnejšie.
Chápem, ako to v muzike vzniklo. Písali sa asi tak tridsiate, štyridsiate či päťdesiate roky (nehodiace sa škrtni), a zrazu sa v nahrávacom štúdiu začal objavovať človek, ktorý chlapcom s gitarami trpezlivo vysvetľoval, že tento riff fakt nie, a že keby ten magor za bubnami skúsil občas udrieť do tej hajtky, možno by to celé dostalo úplne iný groove. A tento „ktosi“ v baloňáku a s cigarou v ruke potom zašiel do nejakej hudobnej stanice, kde spíkra presvedčil, že tento asfalt je fakt diskotéková bomba.
Aj pri filme je práca producenta relatívne jasná. Zoženie peniaze, postará sa o hladký priebeh nakrúcania, hovorí do scenára i kastingu hercov, no sám film prakticky nenakrúca. Ale v súčasnej hudbe? Presnejšie, v súčasnej elektronickej hudbe (áno, aj hip-hop)?
Hiphopový producent je predsa niekto, kto nielen krúti hlavou, keď sa rapper už pätnástykrát nedokáže trafiť do beatu, ale predovšetkým tú skladbu napíše. Takže, zabudnime na producentov a hovorme radšej o hudobných skladateľoch. I keď výnimky, ktoré z banky zvukov ukradnú celú skladbu, jestvujú. Tí nech sa pokojne nazývajú producentmi.
Po takomto obsiahlom úvode si teda položme otázku: je G-bod skladateľ alebo iba ďalší z rady producentov prefabrikovanej hudby?
V tomto okamihu by mohla nasledovať prednáška o kontextoch. Vzhľadom na veci, ktoré bežne v domácom rape vznikajú, sú Sekvencie nepochybne dobrý album. Dobrý v zmysle strednoprúdového hip-hopu. Ak by padla otázka, v čom G-bodove skladby vybočujú z radu tuctov podobných po celom svete, odpoveď by sme hľadali len ťažko. Možno preto, že až také zaujímavé nie sú.
Urobiť poctivú hip-hopovú skladbu nie je jednoduché. A G-bod takúto skladbu napísať dokáže. Lenže to má stačiť? Ako komu. V mojich nárokoch na dobré tracky figurujú aj slová ako progres, hľadanie zvuku a odvaha ísť inokade. G-bod si pozbieral to lepšie z domáceho pieskoviska a snaží sa postaviť hrad. To je fajn, ale v istom veku z pieskovísk človek vyrastie. Alebo sa bude navždy hádať o veľkostiach kýblikov a lopatiek.
Možno som cynik, keď mi je úprimne jedno, či sa v skladbe dal alebo nedal dokopy Názov Stavby. Oveľa viac ma teší sebareflexia, ktorá sa v tejto skladbe objavila. To sa na našej scéne často nevidí, všetci chcú byť víťazi, málokto priznáva prehry. Už len preto dúfam, že Babylon bude hitom a o pár rokov naň budeme s nostalgiou spomínať.
Známe mená, ktoré G-bod na album dotiahol, pritom dokazujú, že rapovať vedia. Ale dookola opakovať, že Čisty, Slipo či Danosť majú zaujímavý flow, hádam netreba. Teda pokiaľ sa práve Bacil nepokúša o fakt duchaplné doubletimes v skladbe Piatok. Alebo G-bod o timbalandovský beatbox v produkcii. Musím priznať, že vtedy som po dlhej hudbe vybuchol smiechom. Aj keď svoje na tom mala aj autoladička na Bieleho vokáloch. A keď už tie negatíva, skladbu Osud považujem za gýč. Predovšetkým hudobne.
Sekvencie sú príjemný album. Nepovažujem ho za progresívny, wonky/glitch trendy európskej elektroniky sú v súčasnosti inde. Ale proti tomu sa dá namietať v duchu nejakého rukopisu a vlastného zvuku. Na pôvodnú otázku, čo je G-bod skutočný hudobný skladateľ, však musím odpovedať, že zatiaľ ešte nie. Ale veľa mu nechýba. Škoda len, že tento album nevyšiel pred tromi rokmi. Aj ja som bol vtedy hudobne inde.
www.myspace.com/gebod1
Tracklist k CD Sekvencie (Hip-Hop.sk / EMI – 2009)
1. Predohra
2. Čistychov – Dno
3. Dna a Berezin – Bol som ako ty
4. Slipo s Mr. Brady – Zlý sen
5. Bacil a Vladis – Druhý
6. Danosť a Vakill – Čistý štít
7. Bacil a Koko Najs – Inflagranty
8. Landry – Sekvencie Babylon
9. Názov Stavby – Babylon
10. Vladis – Osud
11. Danosť a Decko – Svet je…
12. Row G – Triste départ
13. Biely a Čistychov – Zničíme koberce (+ beatbox Cut Dem)
14. Bacil – Piatok
15. Finále
