Prvý diel seriálu s názvom Ako som fotil Kontrafakt si (hlavne vďaka videu) okamžite našiel svojich fanúšikov. Dal som si s pokračovaním načas tak verím, že bude pre vás nasledujúcich pár riadkov zaujímavých. Nesmrteľný Michal Ó sa viac krát dotazoval ďalšieho dielu fotoseriálu z mojej knižnice. Nanešťastie som vypočul jeho hlasy až teraz. Dôvod je prozaický, po rokoch som si do prehrávača vložil opäť CD Názov Stavby – Reč Naša. Jeden zo zásadných (dovolím si napísať) Česko-Slovenských nosičov. Svojho času boli eNeS na vrchole, dnes sa ich cesty rozbehli menej i viac sólo kariérami a fanúšik narieka pri modlidbách o reunione. Ten už ale nikdy nepríde. Dovolím si tvrdiť, že sú chalani až príliš rozdielni a niekde inde vo svojich životoch. A bolo by asi aj hlúpe čakať, že sa ich cesty vrátia do roku 2003, kedy im vyšlo debutové CD.
Moje trúfalé tvrdenie podložím faktom, že mali problém zísť sa šiesti dokopy už v časoch najäčšej „slávy“. Som rodený petržalčan a tak bola pre mňa Lúza vždy veľmi solídny reprezent i keď som sa nie vždy úplne stotožnil s textami o tom ako je to v Petržalke celé v hovnách. Poznám ich roky, viacerých ešte z časov keď držali v ruke sprej a nie mikrofón. Motali sme sa po akciách, stretávali sme sa na jamoch pod mostom Lafranconi a tak sa dohodlo (podrobnosti si nepamätám), že ich nafotím. Fotky sa hodia vždy a keď pripravujete debut, o to viac. K samotnej grafike obalu by vám asi viac povedal Lumír ja vám priblížim to „druhé“.
Behal som s nimi a za nimi nejaký ten piatok. Najprv iba s Lúzou a Drvivou menšinou, potom každý sólo. Bol som v štúdiu práve v čase, keď sa nahrávala skladba Rodina. Bolo zaujímavé sledovať kvality jednotlivcov. Zatiaľ čo Bacil nevládal s dychom a jeho part sa lepil po častiach, Dano to nahral na prvú a v druhej si iba donahrával zdvojovačky. Je treba priznať, že sa „jedli bagety“, takže sucho v ústach bolo na mieste. Príjemne spomienky ako sa flákame ulicami a každý druhý múr využijeme na pózy, ale aj ako sa nie sú šiesti ľudia schopní dohodnúť a stretnúť v jeden okamih, nech urobíme skupinové fotky. Hanba ti.
Robo (Hajtkovič) je narcis, ktorý si v dobrom potrpí na každý detajl. Úsmev, tvár, výzor, ohnutie svetra, odtieň nohavíc … absolútnym opakom je (jeho sused) Slipo, ten defacto nemal ani záujem fotiť sa. Naložili sme sa do auta s kabelami oblečenia. Menili sme lokality, doplnky, umelé a prírodné svetlo. Na albume Reč naša bolo z celkového počtu 77 použitých fotografií, 67 mojich. Smutným prekvapením bol fakt, že mi v booklete poslali svoj „shout out“ iba dvaja členovia eNeS. Hanba ti. Honorár nebol žiadny, to snáď ani nemusím písať. Ale nesťažujem sa, o čom by som teraz „machroval“ nemať tieto veselé spomienky.
Bonusom pre mňa bolo, keď v Prahe Boombap vydal vinyl s použitím rovnakých fotiek bez toho aby som o tom vedel, nehovoriac opäť o nulovom „vyplatení“. Ak si dobre spomínam, tuším som dostal 1ks vinylu aby som neklamal. Ďalším „pichláčom“ do oka bolo (rovnako ako pri Kontrafakte) bežné používanie-využívanie-zneužívanie mojich fotiek na promo účely najrôznejších promotérov-grafikov-redaktorov-zúfalcov. Hanba ti. Vždy ma dokázala nadchnúť prirodzenosť vzájomného okrádania sa naprieč „scénou“. Úsmev!
Dnes sledujem sporadicky jednotlivých členov, ich kroky, nosiče, koncerty … každý má iného-svojho favorita v šestici eNeS. Nedá sa ale poprieť význam ich existencie a prínos v danom, ale aj dnešnom čase. Náááááááázov Stááááávby …
