Nie je tomu zase tak dávno, čo sa mi do ruky dostalo novinárske „promo“ so štyrmi skladbami akejsi zostavy, ktorá si vravela Spank Rock. Priznám sa, veľmi som čomusi s takýmto názvom nedôveroval. To sa ale zmenilo v okamihu, keď som si skladby vypočul. O to väčšie boli moje očakávania. Ale debut sa môže vždy nejako zvrtnúť. Povedzme si výsledok hneď takto na začiatok, Yoyoyoyoyo (strašný názov) nesklamal. Lenže… Ale veď čítajte ďalej. Americká variácia na charakteristický britský „urban“ zvuk síce nie je práve obvyklá, no práve preto poteší. Ak teda samozrejme máte radi grime, breakstepovo zalomené beaty, prípadne chuť trochu experimentovať.
Ale pekne poporiadku, za týmto albumom stojí dvojica Naeem Juwan (aka MC Spank Rock) a producent Alex Epton. Patrí k nim ešte duo dídžejov Chris Devlin a Ronnie Darko. Rozprávku o americkom sne a ceste z garáží a periférie až do klubov, na európske turné (všetko pod hlavičkou sublabelu Ninja Tune) si tento raz ušetríme. Môžete si ju prečítať kdesi na webe vydavateľstva.
Oveľa viac nás ale trápi výsledný produkt. Treba uznať, že tento album je z veľkej miery o produkcii. Tá je naozaj zaujímavá. Ak potrebujete nejaké prirovnania, hudobne sa Yoyoyoyoyo pohybuje kdesi medzi Dizzee Rascalom, Vadimovým One Self a Diplom. Okorenené štipkou Roniho Sizea a Dynamite MC. Neklasicky uložené bicie, časté distorzie, synťáky, breaky, lo-fi zvuky a efekty alebo break beatový „feeling“. A predovšetkým dominantná basa a sub basa. Ak nemáte aspoň priemerné „počúvatká“, prídete o väčšinu zážitku. Vaša škoda.
Občas prekvapí použitie perkusií (jemný odkaz na sambu) ako v skladbách Rick Rubin či Touch Me. Veľmi príjemnú skladbu Sweet Talk, ktorá ma dokonca aj nejaký ten náznak melódie, som dokonca zazrel na MTV. S grime nábehom začína Chilly Will, aby sa postupne premenila na akúsi breakstepovú tanečnú „záležitosť“. Podotýkam: páčivú. Klasický „pure“ grime je napríklad skladba Competition. Album uzatvára melancholický track Screwville, USA so spomaleným vokálom, ktorý kolísa kdesi medzi gýčovou, sladkou baladou a nepríjemne temnou, večernou ulicou.
Ak ale produkciu môžeme iba pochváliť, so samotným rapom je to problematickejšie. Ten síce je technicky korektný, ale že by bol práve zaujímavý, to sa teda naozaj nedá povedať. Chýba mu akýsi náboj, čosi, čo je práve pre túto „nevlastnú sestru“ hip-hopu dôležité. To, prečo sú napríklad také zaujímavé nové albumy od Swaya (This Is My Demo) a Mike Skinnera (The Streets – The Hardest Way To Make An Easy Living). A tie, rovnako ako Spank Rockova doska, oslovujú približne tých istých fanúšikov špecifickej uk garage.
Nech sa snažím vymyslieť akúkoľvek lepšiu definíciu tohto albumu, najlepšie ho asi vystihujú slová priamo od vydavateľa. Táto doska je naozaj o pohľadoch: ako si Američan upravil Európanovu (špeciálne britskú) predstavu o americkom hip-hope. Alebo ešte inak, tento debut je americkou predstavou britského garážového zvuku. Občas zaujímavejšou inokedy menej – stále to však je nadpriemerný nosič. Len musíte mať práve takýto pohľad na „hip-hop“ (ak sa to vôbec hip-hopom ešte dá nazvať) radi.
Album na recenziu poskytol Wegart
Tracklist k albumu Yoyoyoyoyo (Big Dada – 2006)
1. Backyard Betty
2. What It Look Like
3. IMC
4. Rick Rubin
5. Touch Me
6. Bump
7. Sweet Talk
8. Chilly Will
9. Far Left
10. Coke n Wet
11. Competition
12. Screwville, USA
