Milujem hudbu. Takú tú s pridanou hodnotou. Takú, ktorá ma prinúti premýšľať hlbšie nad jej samotnou podstatou. Takú, z ktorej mi po prvých tónoch nabehne husia koža a ktorej tóny neviem dostať pár dní z hlavy.
Zdržím sa zbytočného polemizovania nad otázkou ktorý hudobný žáner je viac „real“ ako iný a miesto toho narovinu poviem, že muzika, ktorá u mňa spĺňa atribúty popísané vyššie je jazz.
Myslím si, že jazz je u nás na Slovensku pomerne okrajový a že každý event, ktorý sa organizuje je v podstate malým sviatkom pre ľudí, ktorí jazzu holdujú. Isteže, máme tu napr. Bratislavské jazzové dni – veľký a kvalitný festival s mnohoročnou tradíciou, ale tam to myslím kvalitou aj končí.. Respektíve som si to donedávna myslel.
Na Slovensku totiž našťastie existujú ľudia, ktorí sú si vedomí tejto situácie a svojimi aktivitami takpovediac držia jazz nad vodou. Jedným z nich je aj Martin Valihora. Bubeník a organizátor One day jazz festivalu, ktorý v minulosti priviedol na Slovensko napr. kráľovnú funku, speváčku Chaka Khan či legendárneho, pardon LEGENDÁRNEHO klávesáka menom George Duke.
Martinove pozvanie na festival tento rok prijal bubeník, skladateľ a skvelá osobnosť Chris „Daddy“ Dave.
Možno vám jeho meno spočiatku príde neznáme, no Chris je človek zodpovedný za to, že albumy od Adele, Maxwella, Roberta Glaspera či Mes´shell Ndegeocello znejú tak geniálne. A aby toho nebolo málo, Chris má aj vlastnú kapelu – The Drumhedz.
V zložení Keyon Harold (trúbka), Isaiah Sharkey (gitara), Nicholus McNack (basa) a Chris Dave (bicie) zavítali do bratislavského Babylonu, kde predviedli predstavenie z kategórie nezabudnuteľných. Dokonalá symbióza zvukov a technicky perfektný koncert – tak by som ho v skratke opísal ja. Kto zavítal na ich gig (a že vás bolo požehnane!) ten mi dá isto za pravdu, že lepšiu koncertnú performance momentálne hľadať len ťažko.
Aby som ale neblahorečil iba Chrisa, povedzme si niečo aj o zvyšku umelcov, ktorých sme v tú noc mohli vidieť spolu s ním. Som veľmi rád, že aj naše (relatívne) malé Slovensko vychovalo a dalo základy hudobníkom ako Eugen Vizváry (ktorý na akcii mimochodom krstil svoj debutový album), Oskar Rózsa, Michal a Štefan Bugalovci, Rado Tariška, Anita Soul či mladý Dávid Hodek. Ich vystúpenia mali punc kvality a byť na ich mieste, tak slovo „predskokan“ beriem ako urážku. Špeciálna vďaka patrí mužovi za gramofónmi – Vecovi, ktorý svojimi „čiky-čiky“ skrečmi parádne oživil ich už i tak živé vystúpenie.
Čo dodať na záver? Asi len vysloviť poklonu organizátorovi, že má odvahu robiť podobne zamerané akcie. Martin je skvelý bubeník s charizmou a ako som zistil, tak je aj veľmi schopný moderátor. 🙂 Ďaľšia poklona smeruje smerom k vám – k publiku. Bez vašej účasti by One day jazz festival postrádal čaro a energiu.
Ďakujeme za návštevu a..viete ako..pohoda jazz..:)
